Mladí nechcú v práci len výplatu. Expertka vysvetľuje, čo od zamestnávateľov očakáva generácia Z

Generácia Z sa postupne stáva čoraz viditeľnejšou súčasťou pracovného trhu. Spolu s jej príchodom sa objavujú aj stereotypy: mladí vraj nevydržia dlho na jednom mieste, majú vysoké nároky a od zamestnávateľov očakávajú priveľa.

Terézia Mihalovič Lukáčová, ktorá sa venuje podpore mladých talentov, však upozorňuje, že celú generáciu nemožno hodnotiť jedným pohľadom. „Nedá sa, samozrejme, zovšeobecňovať celá generácia. Mladí ľudia, s ktorými pracujeme, chcú napredovať a rozvíjať sa,“ vysvetlila. Podľa nej je potrebné pozerať sa aj na podmienky, do ktorých mladí ľudia vstupujú po skončení školy.

Jedným z problémov je podľa odborníčky nedostatočné prepojenie vzdelávania s pracovným životom. Mladí ľudia si často nevedia predstaviť, ako bude ich práca v skutočnosti vyzerať, pretože sa počas štúdia stretávajú s praxou iba v obmedzenej miere.

Situáciu navyše mení umelá inteligencia. Podľa Mihalovič Lukáčovej sa zmenšuje priestor pre juniorné pozície, na ktorých sa začiatočníci tradične učili pracovné postupy a získavali skúsenosti. Vzniká tak paradox: mladý človek prichádza zo školy bez dostatočnej praxe, no zamestnávateľ od neho očakáva, že bude pripravený okamžite podávať plnohodnotný výkon.

Mladí chcú v práci vidieť zmysel

Jednou z dôležitých potrieb generácie Z je podľa odborníčky pocit, že ich práca má zmysel. Nemusí ísť nevyhnutne o veľké spoločenské poslanie. Dôležité je, aby mladí videli výsledok svojej činnosti a chápali, na čo je ich práca užitočná.

Zároveň chcú nové podnety, príležitosti a možnosť posúvať sa ďalej. Mihalovič Lukáčová tento prístup čiastočne spája s prostredím sociálnych sietí, v ktorom sú mladí ľudia zvyknutí na rýchle zmeny a množstvo impulzov. To sa môže prejaviť aj v očakávaniach voči zamestnávateľovi. „Chcú sa rýchlejšie posúvať a nechcú čakať 20 rokov na jednom mieste, kým ich niekto povýši,“ povedala odborníčka.

Mladí zamestnanci môžu firmám priniesť nový pohľad na zaužívané postupy. Podľa odborníčky často dokážu uvažovať o možnostiach, ktoré skúsenejší kolegovia nepovažujú za reálne. „Mladý človek často nevie, čo sa nedá. Vidí skôr to, čo by sa dalo zmeniť,“ priblížila Mihalovič Lukáčová.

Za ďalšiu prednosť považuje odvahu skúšať nové riešenia a ochotu robiť veci inak. Práve tá môže byť pre organizácie prínosom, ak dostanú mladí ľudia primeraný priestor a podporu.

Čo by mali robiť zamestnávatelia?

Podľa Mihalovič Lukáčovej by mali firmy mladým ľuďom ponúknuť priestor na rozvoj, no zároveň im pomôcť pochopiť hranice a zodpovednosť spojenú s prácou.

Mladý zamestnanec by mal mať možnosť prichádzať s nápadmi, skúšať nové veci a postupne preberať väčšiu zodpovednosť. Súčasne však potrebuje vedieť, čo sa od neho očakáva a aké sú pravidlá fungovania pracoviska.

Odborníčka pripomína aj význam rovnováhy medzi pracovným a osobným životom. Jasné hranice pracovného času a efektívnejšie procesy by podľa nej nemali byť výsadou jednej generácie.

„Zamestnávateľ by nemal od mladého človeka očakávať 30-ročnú prax, keď má 23 rokov,“ zdôraznila. Namiesto toho by mu mal dať príležitosť, aby skúsenosti získal.