OBRAZOM: Po dvoch rokoch odmlky sa mládenci pri šibačke naplno vyšantili
Po dvoch rokoch odmlky pre pandémiu sa veľkonočné sviatky mohli naplno sláviť nielen v kostoloch, ale aj v ľudových tradíciách. Niektoré dievky sa nevedeli dočkať a mládenci sa zasa vyšantili.
Šibačku a oblievačku v rôznych kútoch Slovenska si pozrite v tejto fotogalérii:
Veľkonočný pondelok je posledným dňom veľkého týždňa a je spojený predovšetkým s oblievačkou a šibačkou. Archeologička Múzea v Kežmarku Marta Kučerová pre TASR priblížila, že Slovenskom prechádza pomyselná kultúrna hranica medzi západnom Európy s obyčajou jarného šibania a východnými oblasťami s prevažujúcim polievaním. „Približne do polovice 20. storočia bolo na západe Slovenska rozšírené šibanie, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie, na juhozápade boli známe obidve tradície,“ uviedla.
[video_ad]
Vznik takpovediac až rituálnych obradov treba hľadať medzi slovanskými predkami. Kresťanské sviatky sa spojili so starými pohanskými sviatkami príchodu jari. Veľkonočný pondelok bol prvý deň po skončení pôstu a ľudia mali chuť sa znovu zabávať, spievať a tancovať. Voda mala počas Veľkej noci predovšetkým očistný i ozdravujúci účinok. „Namočenie dievčat mládencami do potoka, postriekanie voňavou vodou, poliatie vedrom či vodou z hrnčeka sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie,“ doplnila Kučerová.
