Ramadán sa začína a končí vtedy, keď sa na oblohe zjaví mesiac vo svojom polovičnom tvare. Islam nepoužíva slnečný, ale lunárny kalendár, ktorý sa odvíja od cyklov mesiaca, a preto nepripadá tento sviatok na vždy rovnaké obdobie. Presný dátum, kedy mesiac vstupuje do ramadánu, sa tiež môže meniť v závislosti od regiónu.

Obdobie ramadánu určuje Komisia na pozorovanie Mesiaca v Saudskej Arábii. Začína sa deň po tom, čo komisia zbadá na oblohe nový polmesiac. Nie je to jednoduché, pretože mesiac sa ukáže v „správnom“ tvare len asi na 20 minút.

Stať sa však môže, že ho nie je vidieť pre opar alebo oblačnosť. V takom prípade sa použijú lunárne výpočty. Tento rok sa ramadán podľa predpovedí začal 23. marca a skončí sa 21. apríla.

​Historicky prvý ramadán

História tohto sviatku siaha až do prvých dní islamu. V roku 610 sa prorokovi Mohamedovi zjavil anjel Gabriel, ktorý mu odhalil islamskú svätú knihu Korán. To sa udialo v „Noci sily“, v arabčine pomenovanej ako Laylat Al Qadar. Stalo sa tak v mesiaci ramadán.

V roku 622, pod tlakom okolností a náboženských nezhôd, Mohamed prikázal svojim veriacim, aby odišli z Mekky. Zamierili do Mediny, kde našli útočisko a pokoj. Táto udalosť je pre moslimov kľúčová v ich histórii. Dostala pomenovanie Hedžra - symbol odchodu pravoverných od neveriacich.

Tu sa datuje začiatok islamského letopočtu. V roku 624 moslimovia už slávili historicky prvý sviatok ramadán, ktorý velebí zjavenie Koránu Mohamedovi a zároveň nového a samostatného začiatku.

​Čo sa deje počas ramadánu

Ramadán je čas, kedy sa moslimovia stretávajú, aby oslávili svoju vieru. Snažia sa o duchovný rast, priblíženie k Alahovi a svojim blízkym. Mali by sa zdržiavať ohovárania, klamstva a boja, pričom by mali robiť dobré skutky, prispievať na charitu a tráviť čas s rodinou a blízkymi.

Navyše, deti dostávajú darčeky a je zvykom obdarovať tých, ktorí to potrebujú. Je to čas jednoty a duchovnej sebareflexie. Päťkrát denne sa modlia a recitujú Korán.

„Je to mesiac charity a štedrosti. Čas robenia dobrých skutkov pre blízkych i vzdialených a čas duchovných úvah,“ povedala pre USA Today Caren Elhenwayová, libanonská a egyptská imigrantka žijúca v USA. 

​Počas celého ramadánu sa veriaci postia a zriekajú sa všetkých svetských pôžitkov. Pôst nevnímajú ako zákaz jedla a pitia, ale ako spôsob, ktorým sa môžu očistiť od svojich previnení. Je to čas, kedy sa venujú svojej viere, učia sa trpezlivosti, sústredia sa na svoje psyché a komunikujú s Bohom. Fyzické potreby sa stávajú druhoradé.

Pôst sa dodržiava medzi východom a západom slnka. V tomto čase nemôžu veriaci piť ani vodu. Pred úsvitom majú raňajky, nazývané suhoor. Po nich nasleduje prvá modlitba. Po západe slnka a večernej modlitbe Maghreb sa spoločne stretávajú pri večeri. Táto sa nazýva iftar. Podľa tradície, keď Mohamed prerušil pôst, dal si ďatle s pohárom vody. Tento zvyk moslimovia dodržujú a ďatle jedia počas suhoor aj iftar.

Jedenie datlí má aj svoj racionálny základ. Sú bohaté na živiny, dodávajú telu cukor a sú ľahko stráviteľné. Vďaka tomu je ďatľa považovaná za superpotravinu a je jednou zo základných potravín Arabského sveta.

Pôst však nie je nariadený všetkým veriacim bez výnimky. Filozofiou Koránu je žiť život úprimne, umiernene a najmä spravodlivo. Taký má byť aj život veriacich. Preto sa na chorých, starých, deti pred pubertou, ale aj tehotné, dojčiace a menštruujúce ženy tento zvyk nevzťahuje.

Takisto pokiaľ veriaci z nejakého dôvodu nemôže dodržať pôst, mal by poskytnúť jedlo chudobnému, prípadne mu naň prispieť. 

Koniec ramadánu a jeho oslavy

Obdobie ramadánu sa končí, keď sa na oblohe objaví nový mesiac. Nasledujúce ráno sa začínajú trojdňové slávnosti Eid al-Fitr, v preklade Festival prerušenia pôstu. Oslava sa začína spoločnými modlitbami na úsvite.

Potom spoločne s rodinou a priateľmi oslavujú ukončenie pôstu, obdarovávajú sa, vzdávajú úctu zosnulým príbuzným a ďakujú Alahovi. Často sa obliekajú do tradičných odevov a organizujú bohaté hostiny, kde jedia tradičné jedlá.

Pochutiny na stoloch sa líšia v závislosti od regiónu. Napríklad v Sírii a Libanone sa podáva sušienka, ktorá je vyrobená z datlí, pistácií alebo vlašských orechov. V Afganistane je tradíciou jesť chlieb s tenkou kôrkou, ktorý sa volá Bolani. Bosniaci jedia dezert z pomaly varených jabĺk zaliatych cukrom a plnených vlašskými orechmi. 

Pozrite si aj reportáž z júla 2022 o látke, ktorá zahaľuje najvýznamnejšie miesto islamu:

​Päť pilierov Islamu

Tieto usmernenia sú základom života moslimov:

Sawm - pôst od úsvitu do súmraku počas ramadánu

Shahadah - viera, že neexistuje žiadne božstvo okrem Alaha a proroka Mohameda ako jeho posla

Zakat - darovanie na charitu

Salah - modliť sa päťkrát denne

Hadždž - ak je to možné, aspoň raz sa vydať na púť do Mekky.