Zlomový moment v Európe: Pre Ukrajinu vzniká „koalícia ochotných“. Most medzi veľmocami môže zohrať jeden štát
Európa má pred sebou zlomový moment. Po konflikte v Oválnej pracovni sa geopolitika radikálne mení. Európski lídri hľadajú spôsob, ako s Donaldom Trumpom urovnať vzťahy, Rusko mu lichotí a podáva ruku. Volodymyr Zelenskyj sa spamätáva zo studenej sprchy, ktorú dostal pred zrakmi celého sveta.
Ukrajinský prezident si líže rany. Ešte včera priletel z Washingtonu priamo medzi spojencov – prijatie sa radikálne líšilo. Davy ho vítali pozdĺž jeho kolóny smerom k premiérovi.
„Ste veľmi veľmi vítaný tu na Downing Street – a ako ste počuli aj vonku na ulici – v Spojenom kráľovstve máte plnú podporu,“ uviedol britský premiér Keir Starmer.
„S radosťou. Veľmi pekne ďakujem, Keir, pán premiér za pozvanie. Videl som vonku tých ľudí a chcem sa poďakovať,“ povedal Zelenskyj.
Zelenskyj dostáva v Londýne balzam na dušu.
Situácia sa dramaticky líši od piatkového poníženia.
Mlieko je však rozliate a otázkou je, čo s tým ďalej. Americký minister zahraničia Marco Rubio žiada ospravedlnenie.
Urovnanie vzťahov
Ukrajinského prezidenta verejne oslovuje aj šéf NATO, aby situáciu vyriešil.
„Myslím, že to bolo extrémne nešťastné. Párkrát som sa so Zelenským k tomu spojil a povedal som mu: Budeš musieť vymyslieť, ako napraviť vzťahy s Američanmi a s americkým prezidentom,“ skonštatoval Mark Rutte.
Donalda Trumpa zatiaľ chváli Rusko. Moskva vyhlásila, že zmena v zahraničnej politiky USA je v súlade s jej víziou. Teraz sa pokúša nadviazať dialóg a zlepšiť s Amerikou vzťahy.
„Po Bidenovi prišli ľudia, ktorí sa nechajú viesť zdravým rozumom a na rovinu hovoria: Chceme ukončiť vojny, chceme mier. Ale kto požaduje pokračovanie tohto vojnového večierka? Európa,“ tvrdí minister zahraničia Ruska Sergej Lavrov.
Európa avizuje zbrojenie - cíti, že na Spojené štáty sa už nevie spoľahnúť. Pre Ukrajinu chce spravodlivý mier, nie kapituláciu – a žiada bezpečnostné záruky, aby sa Rusi nemohli len tak vrátiť.
Kľúčový Londýn
Oči sveta sa v týchto chvíľach upierajú na Londýn, kde sa Západ stretáva na krízovej schôdzke. Britský premiér hostí lídrov európskych krajín, Kanadu a dokonca Turecko.
Médiá aj analytici už od piatka špekulujú, či bol incident v Oválnej pracovni len vyústením napätých vzťahov alebo vopred premysleným plánom Trumpovej administratívy.
Bez ohľadu na príčiny – výsledok poznáme a otázkou je, čo na to Európa.
Zdá sa, že pomaly vzniká koalícia ochotných. V Londýne je šéf NATO, lídri únie, premiéri a prezidenti štrnástich krajín. Poľsko a Česko sú medzi nimi, Slovensko chýba.
Riešia otázku, čo ďalej, ak by Donald Trump Ukrajine kompletne zastavil vojenskú pomoc.
Mostom Taliansko?
Európa chce napadnutej krajine pomáhať ďalej a brániť aj seba - razí názor, že Rusko sa dá odstrašiť jedine silou, keďže dohody chronicky nedodržiava.
Prezident Macron je dokonca pripravený otvoriť debatu o francúzskom jadrovom arzenále, ktorý by chránil celú Európu.
Francúzsko a Británia sú pripravené poslať na Ukrajinu aj mierové jednotky.
Moskva to dnes označila za aroganciu – opakuje postoj Donalda Trumpa – ak nie je mier, nemôžu byť ani mierové jednotky.
Iné riešenie navrhuje Viktor Orbán, ktorý však na samite chýba – tvrdí, že s Ruskom by mala o mieri rokovať priamo Európa.
Zaujímavú úlohu – akéhosi mosta medzi veľmocami - môže zohrať talianska premiérka Meloniová.
So súčasnou americkou administratívou má totiž dobré vzťahy, ráno s Donaldom Trumpom telefonovala.
Meloniová plánuje zvolať aj mimoriadny samit EU – USA, na ktorom by sa žehlili vzťahy a zabrániť rozpadu Západu.
Samit sa skončil večer, britský premiér potvrdil všetky stanoviská s tým, že Európa je na historickom rázcestí a je čas konať, nie hovoriť.