Blíži sa stret jadrových mocností? Hovorí sa o útoku do 36 hodín, expert predpovedá, či hrozí jadrová vojna
Pakistan a India sú obe jadrové veľmoci, majú toľko jadrových hlavíc, že by dokázali spôsobiť jadrovú zimu. Pre Pakistan môže byť červenou čiarou rieka Indus.
Napätie medzi dvoma jadrovými mocnosťami – Pakistanom a Indiou – je dlhodobo vysoké, no v posledných dňoch by sa dalo krájať. Zhoršil ho teroristický útok na turistov v spornom regióne Kašmíru.
India z útoku podozrieva priamo Pakistan a experti nevylučujú ani jeho zapojenie.
Islamabad však zodpovednosť odmieta a prichádza s alarmujúcim tvrdením – Naí Dillí vraj pripravuje útok na Pakistan, ktorý môže začať už čoskoro.
„Pakistan má dôveryhodné spravodajské informácie, že India má v úmysle vykonať vojenskú akciu proti Pakistanu v nasledujúcich 24 až 36 hodinách,“ uviedol na sociálnej sieti pakistanský minister informácií Attaulláh Tarar.
Minister tvrdí, že India ako zámienku použije teroristický útok v meste Pahalgám.
„Na každý akt agresie zareagujeme rozhodne. India bude niesť plnú zodpovednosť za akékoľvek vážne dôsledky v regióne!“ dodal Tarar.
Napojenie na pakistanské spravodajské služby
Pri útoku v Pahalgáme, ktorý leží v Kašmíre, zahynulo 26 turistov. Ozbrojenci oddelili mužov a chlapcov od žien a každého sa pýtali, či je moslim alebo hinduista. Tí, ktorí neboli moslimovia, boli zastrelení.
Vyšetrovatelia zatkli troch podozrivých, z ktorých dvaja boli Pakistanci. Zodpovednosť za útok prevzala skupina s názvom „Front odporu“, odnož islamskej teroristickej organizácie Laškar-e-Tojba (LeT), známej aj ako Čistá armáda.
Pakistan, známy tým, že na jeho území sa skrývali viacerí teroristi vrátane šéfa al-Káidy Usámu bin Ládina, čelí podozreniam z napojenia na islamistický terorizmus a z krytia takýchto skupín. Výnimkou nie je ani Front odporu, ktorý má bezpečné útočisko práve v Pakistane.
„Zapojenie pakistanských vládnych orgánov do útoku by bolo prinajmenšom pravdepodobné. V Kašmíre môže takýto útok vykonať iba skupina ako LeT a jej úzke väzby na pakistanské spravodajské služby sú všeobecne známe,“ uviedol pre Die Welt Christian Wagner z Nadácie pre vedu a politiku v Berlíne.
Expert dokonca nevylučuje, že za útokom stojí priamo pakistanská armáda.
Sporný región
Kašmír je zdrojom napätia a aj príčinou dvoch vojen medzi oboma krajinami. Po rozdelení bývalej britskej kolónie Indie v roku 1947 sa jednotlivé územia mali rozhodnúť, či sa pripoja k Indii alebo k Pakistanu. Kašmír, obývaný prevažne moslimami, viedol hinduistický vládca Hari Singh, ktorý sa rozhodol pripojiť k Indii. To vyvolalo nesúhlas moslimského obyvateľstva, ktoré spustilo povstanie a bojovalo za pripojenie k Pakistanu.
Kašmír sa tak stal príčinou dvoch z troch indicko-pakistanských vojen. Krajiny si územie neskôr rozdelili, no stále si nárokujú celú oblasť.
Údajní páchatelia tvrdia, že útok bol odvetou za zrušenie autonómie indickej časti Kašmíru, čo viedlo k prílevu hinduistického obyvateľstva z iných častí krajiny. Táto demografická zmena vyvoláva hnev u pôvodných obyvateľov.
Zastavenie prístupu k Indusu by bolo pre Pakistan bolestivé
TASR pripomína, že po útoku prijali India a Pakistan viaceré odvetné opatrenia. Pakistan uzavrel svoj vzdušný priestor pre indické letecké spoločnosti, zatiaľ čo India pozastavila platnosť zmluvy z roku 1960 o spoločnom využívaní vody z rieky Indus a jej prítokov.
Odvtedy dochádza aj k pravidelnému ostreľovaniu medzi vojskami oboch krajín pozdĺž militarizovanej hranice v Kašmíre.
Daniel Haines z University College London uvádza, že pre Pakistan je pozastavenie zmluvy o využívaní rieky Indus obzvlášť bolestivé. Na tejto rieke je závislých približne 80 % zásob vody pre poľnohospodársku výrobu a 30 % elektrickej energie v krajine.
Naí Dillí však v krátkom čase nedokáže významne zmeniť tok rieky, môže však prijať opatrenia, ktoré by ho znížili.
Jadrová konfrontácia medzi týmito dvoma krajinami by mohla spôsobiť jadrovú zimu
Pre Islamabad môže byť práve táto životodarná rieka „červenou čiarou“, ktorej prekročenie by mohlo viesť k použitiu jadrových zbraní.
Obe krajiny ich vlastnia, pričom dohromady majú približne 350 jadrových hlavíc. Ak by medzi nimi vypukla jadrová vojna, mohla by spôsobiť jadrovú zimu – dramatickú zmenu klímy, globálne ochladenie, kolaps poľnohospodárstva, hladomor a masové úmrtia.
„Pakistanská jadrová doktrína nie je verejne známa, ale pakistanskí vojenskí predstavitelia v minulosti uviedli, že hrozba pre zásobovanie z Indusu by mohla byť potenciálnym spúšťačom jadrového útoku. Indus je pre Pakistan červenou čiarou,“ uvádza Wagner.
Podľa neho však k jadrovej konfrontácii pravdepodobne nedôjde. Oveľa pravdepodobnejšia je obmedzená vojenská akcia – napríklad bombardovanie pakistanského územia, aké India vykonala v roku 2019.
Pakistan v minulosti útočil aj na Irán, viac sa dozviete v reportáži: