Spor sa ťahá už 33 rokov. Maďarsko sa v otázke Gabčíkova dostalo do slepej uličky

Od uvedenia elektrárne Gabčíkovo do prevádzky 24. októbra 1992 uplynulo už 33 rokov a Maďarsko a Slovensko stále nedokázali vzájomný spor v otázke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (SVDGN) vyriešiť.

Táto téma je v maďarskom verejnom živote natoľko toxická, že vláda strany Fidesz nepodpísala dohodu so slovenskou stranou, ktorá bola údajne už pripravená. Podľa servera telex.hu/G7 na to upozornil bývalý docent Katedry vodných stavieb a vodohospodárstva Budapeštianskej technickej univerzity Csaba Mészáros.

Dôsledky projektu SVDGN sú v Maďarsku podľa Mészárosa, ktorý je na dôchodku, stále citeľné v diskusiách o vodnej energii. Obzvlášť citlivou otázkou je odklonenie rieky zo starého dunajského koryta smerom ku Gabčíkovu. Toto koryto totiž nemožno vnímať ako staré a pôvodné, pretože bolo umelo upravené pre plavbu v 19. storočí.

Korene sporu

Podľa dohody uzavretej s Československom v roku 1977 mali obe krajiny spoločne postaviť vodnú elektráreň na Dunaji, ale kvôli odporu maďarskej spoločnosti bola výstavba Nagymarosu v roku 1989 zastavená a nikdy nebola dokončená.

Korene zastavenia projektu možno podľa Mészárosa hľadať v opozičných hnutiach pred zmenou režimu, ktoré proti investícii protestovali s environmentálnymi argumentmi, ale aj s politickými cieľmi.

Dôsledky sú stále citeľné, Maďarsko zostalo bez elektriny a prietok vody na maďarských úsekoch Dunaja sa znížil. Slovensko-maďarská dohoda, ktorá bola takmer dosiahnutá v minulom roku – podľa ktorej by Maďarsko dostalo elektrinu výmenou za uznanie stavby – zlyhala z politických dôvodov, takže situácia zostáva nevyriešená, konštatoval Mészáros.

Maďarsko rezignovalo na vodnú energiu

V rozsiahlom rozhovore okrem iného podotkol, že vodná energia v Maďarsku poskytuje iba jedno percento elektriny, čo je v porovnaní s Európou extrémne málo. Napríklad v Rakúsku Dunaj vyrobí ročne 12 – 13 miliárd kilowatthodín elektriny, v Nórsku a Albánsku viac ako 90 percent výroby elektriny pochádza z vodných elektrární.

Podľa odhadov odborníkov by 10 – 12 percent výroby elektriny v Maďarsku mohli pokryť vodné elektrárne a teoretická rezerva vodného výkonu by dosiahla 1000 megawattov. To je polovica inštalovaného výkonu jadrovej elektrárne Paks a mohlo by to byť obzvlášť užitočné pri vyrovnávaní výkyvov v domácej výrobe slnečných elektrární, podčiarkol vodohospodársky expert.

Vďaka častým konzultáciám medzi Maďarskom a Slovenskou republikou je v roku 2025 väčšia šanca ako kedykoľvek predtým na obojstranne výhodné uzavretie dlhotrvajúceho súdneho sporu v prípade SVDGN. Konštatoval to 8. januára na Facebooku maďarský rezort energetiky.

Ministerstvo pripomenulo, že vládni splnomocnenci Maďarska a Slovenska vtedy rokovali v Bratislave už piatykrát a hľadali pre obe strany uspokojivý spôsob riešenia sporu.

Haag potvrdil platnosť zmluvy

Šéf slovenského envirorezortu Tomáš Taraba 30. decembra vyhlásil, že je otázkou pár týždňov, kedy bude mať Slovensko na stole finálny návrh dohody s Maďarskom o ukončení 30-ročného sporu v súvislosti s výstavbou SVDGN.

Medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke SVDGN podpísali predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky v Budapešti v roku 1977. Maďarsko v roku 1989 od projektu odstúpilo, v tom čase už bola na slovenskej strane väčšina prác ukončená.

Medzinárodný súdny dvor v Haagu v roku 1997 vyniesol rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a SR a potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo SR po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a za oprávnené vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupeň Čunovo).

Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie. Osobitne mali nájsť uspokojivé riešenie v otázke objemu vody vtekajúcej do starého koryta Dunaja a ramien na obidvoch brehoch rieky.

V priloženom videu si môžete pozrieť archívnu reportáž o spore o Gabčíkovo.