Sú odsúdení, no celé dni trávia v dielni pri šijacích strojoch. Takto to vyzerá za múrmi väznice v Dubnici
Celé dni trávia v dielni pri šijacích strojoch či kábloch, iní zase študujú. Vo väzení v Dubnici nad Váhom majú odsúdení viacero možností, ako sa realizovať. A väčšina z nich si to pochvaľuje.
Keď príde reč na ich rodiny, mnohí pookrejú. Psychickú úľavu potom často hľadajú u duchovného.
V tejto väznici s minimálnym stupňom stráženia pracuje 70-80 percent odsúdených. Výnimku majú len tí, ktorým to neumožňuje zdravie, dôchodcovia a tí, čo študujú.
Prečítajte si tiež:
„Základnú časť pracovného zaradenia v každom ústave tvorí domáca réžia, vnútorná prevádzka ústavu, kuchári, nejaká údržba, pracoviská, ktoré zabezpečujú objednávatelia prác mimo väzenského prostredia – montáže káblových zväzkov, výroby lán,“ opisuje Radoslav Denke, zástupca riaditeľa pre služobné veci Ústav na výkon trestu, Dubnica nad Váhom.
„Je to iné prostredie, nemyslím stále na niečo, čo by som myslel, keby som bol stále na izbe a dáva mi to návyk do budúcna. Napríklad tým vstávaním, tým režimom,“ hovorí odsúdený Jozef.
Majú aj kaplnku
„V Dubnici je momentálne aj pracovisko, ktoré zabezpečuje šitie odevov väzenských, košieľ, montérok,“ dodáva Denke.
„Záujem pracovať a vzdelávať sa u nich je, len občas to musíme v nich nájsť. Musíme ich k tomu naviesť,“ pripomína Daniela Bartošová, pedagóg vzdelávania ÚVT Dubnica nad Váhom.
Prečítajte si tiež:
Ďalší mladík za múrmi väznice študuje, čaká ho maturita.
„Minimálny stupeň stráženia má špecifikum v tom, že odsúdení sú od budíčka do večierky vlastne otvorení. Sú vymedzené priestory vychádzkové pred každou ubytovňou,“ tvrdí Denke.
Majú tam ihrisko aj kaplnku pre veriacich.
Dekan Martin Šabo slúži v Dubnici nad Váhom už 16 rokov. Dôveru odsúdených si najskôr musí získať.
„Vnímajú možno aj ten ľudský rozmer. Napriek tej nedôvere hľadajú človeka, s ktorým sa môžu porozprávať,“ uzatvára dekan.
