FOTO: Mesiac dostal novú jazvu. Obrovský kráter našli vedci až po roku

Vedci objavili na Mesiaci obrovský nový kráter, ktorý vznikol po náraze asteroidu alebo kométy na jar 2024, píše CNN.

Kráter McGetchin má priemer 222 metrov a hĺbku 43 metrov. Podľa vedcov ide o najväčší novovzniknutý kráter, aký sa podarilo v slnečnej sústave zachytiť počas moderných pozorovaní.

K nárazu došlo na východnom okraji Mesiaca niekedy medzi 11. aprílom a 22. májom 2024. Teleso, ktoré ho vytvorilo, mohlo byť veľké približne ako troj- až šesťposchodová budova. Modely ukazujú, že podobne silný náraz by sa mal na Mesiaci vyskytnúť iba približne raz za 132 rokov.

Vedci pomenovali kráter po Thomasovi McGetchinovi, lunárnom vedcovi z obdobia programu Apollo, ktorý sa venoval výskumu impaktných kráterov.

Všimli si ho až o rok

Kráter však vedci objavili až v októbri 2025. Robert Wagner, ktorý pracuje s dátami kamery sondy Lunar Reconnaissance Orbiter, si pri porovnávaní starších a novších záberov všimol výraznú svetlú škvrnu obkolesenú tmavším prstencom. Podrobnejšie snímky následne potvrdili nový kráter aj rozsiahle stopy po vyvrhnutom materiáli.

Lunar Reconnaissance Orbiter obieha okolo Mesiaca od roku 2009 a počas svojej misie umožnil vedcom sledovať najmenej tisíc nových impaktných kráterov a desaťtisíce ďalších zmien povrchu.

Na Mesiaci každoročne vzniká približne 140 kráterov, ktoré sú dostatočne veľké na podobné sledovanie.

Mesiac na rozdiel od Zeme nemá hustú atmosféru, ktorá by väčšinu menších vesmírnych telies spomalila alebo zničila.

Jeho povrch preto počas miliárd rokov pokrylo množstvo kráterov. Práve preto je hľadanie čerstvých zásahov medzi staršími útvarmi náročné.

Náraz narušil povrch Mesiaca

Dáta z tepelného prístroja Diviner ukázali, že náraz zmenil oveľa väčšiu oblasť, než zaberá samotný kráter. Okolo McGetchinu vznikla približne 6,4 kilometra široká oblasť, ktorá je počas lunárnej noci asi o deväť stupňov Celzia chladnejšia než okolitý terén.

Vedci predpokladajú, že náraz rozrušil regolit a vytvoril redšiu vrstvu, ktorá horšie zadržiava teplo.

Podľa portálu Space.com je kráter zaujímavý aj svojou polohou na rozhraní tmavších bazaltových planín a svetlejšej lunárnej vysočiny.

Vedci tak môžu sledovať, ako rovnaký náraz ovplyvnil dve odlišné geologické oblasti. Zachovalý kráter by sa v budúcnosti mohol stať aj cieľom podrobnejšieho prieskumu z povrchu.

Výskum má aj praktický význam. NASA a ďalšie vesmírne agentúry plánujú dlhodobejšiu prítomnosť ľudí na Mesiaci.

Lepšie poznanie frekvencie nárazov a toho, ako menia vlastnosti povrchu, môže pomôcť pri plánovaní základní, vozidiel a ďalšej infraštruktúry.

Pozrite si aj rozhovor o tom, ako do Mesiaca narazila raketa SpaceX: