Stravu majú trikrát do týždňa. Slováci sa vzdajú dvoch obedov, aby dali šancu deťom na opačnej pologuli Zeme
Náš štáb sa spolu s početnou misijnou skupinou vybral do jednej z najchudobnejších oblastí africkej Tanzánie.
Navštívili sme deti, ktorým Slováci pomáhajú na diaľku – a pre ktoré môže táto pomoc znamenať rozdiel medzi biedou a nádejnou budúcnosťou.
Tanzánia - 70 miliónová krajina pod rovníkom, kde žijú v mieri kresťania, moslimovia i vyznávači tradičných afrických náboženstiev. Polovica obyvateľov ešte nemá ani pätnásť rokov. Deti sa tu rodia aj na miestach, ktorým kňazi hovoria odpad sveta – Smetisko, o ktoré nemá nikto záujem.
Prečítajte si tiež:
Taký je aj Sukamahela - geografický stred Tanzánie. Vyrástlo tu pútnické miesto, ktoré založil Slovák, je určené pre všetkých dobrovoľníkov ktorí chcú pomáhať zaostalému regiónu.
Slováci pomáhajú
Úsmevy týchto detí sú silnejšie než bieda, v ktorej vyrastajú. Ich radosť dokazuje, že šťastie sa nerodí z bohatstva, ale – ako hovoria miestni kňazi – zo srdca. Bez pomoci Slovákov by sa do školy dostal len málokto. Nemali by na uniformu ani na zošity. A často by nemali ani to najnákladnejšie.
V tejto najchudobnejšej časti Tanzánie je vidieť, aká je strava pre deti cennosť. Majú ju trikrát týždenne, doma ju niektoré nevideli vôbec, pre nás je to každodenná záležitosť.
Prečítajte si tiež:
Nasýtené deti majú hlad po vedomostiach. A hoci sa tlačia v triede, učiteľov počúvajú na slovo. A návšteva misijného tímu? Pre nich znamenala všetko – chvíle, na ktoré nikdy nezabudnú.
Dostávajú listy
Všetky adoptované deti dostali od svojich slovenských donorov listy a darčeky a s radosťou im posielajú späť kúsok svojho sveta, svojej vďaky a úsmevu.
Organizátor dohliada, aby deti vo vzdelávaní napredovali – a o pár rokov chce vidieť, že ich úsmevy a vedomosti zmenia život celej komunity.
Prečítajte si tiež:
A deti kontrolujú aj doma, misionári sa práve u nich dozvedeli že spávajú na tvrdej zemi – odvtedy vozia aj matrace.
Benjamín Kosnáč chodí do Tanzánie už takmer 20 rokov. Každou návštevou vidí pokrok a ukazuje nám to na školách, ktoré rovnako začínali od nuly.
Aj vo svete, kde nič nie je, môže byť podľa kňazov úplne všetko. Deti v Afrike učia Slovákov vážiť si maličkosti, ktoré u nás doma často považujeme za samozrejmosť.
