Sprievody, svadby a zabíjačky. Prečo naši predkovia milovali fašiangy?
Fašiangy trvajú od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou, teda do polovice februára.
Obdobie, keď bolo dovolené viac než inokedy. Ako hovorí etnologička Katarína Nádaská, fašiangy boli kedysi omnoho rozmanitejšie než dnes.
„V prvom rade tu boli také obchôdzky v maskách. Najstaršie masky boli komorné, čiže masky zvierat, ako napríklad maska medveďa, kozy, vlka,“ opísala v rozhovore na TN live.
Prečítajte si tiež:
Zima bola ideálna na zabíjačky
Fašiangové sprievody sa dnes zachovali najmä na dedinách. K fašiangom kedysi patrili aj svadby.
„Zimné obdobie bolo na to vynikajúce, keďže už bola všetka úroda pod strechou, a teda bolo aj z čoho tú svadbu urobiť. Zúčastňovala sa na nich celá komunita a všetci sa z toho tešili,“ priblížila etnologička.
K tomuto obdobiu patrili aj zabíjačky. Keďže neboli chladničky a mrazničky, chladné obdobie bolo na to ako stvorené.
„Začínali sa vždy skoro ráno, pomáhali aj susedia. Vnútornosti a mäso, ktoré sa rýchlo kazilo, tak sa hneď aj pripravilo. Typickými fašiangových jedlami boli napríklad huspenina, tlačenky, jaternice,“ uviedla Nádaská.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu hore.
