„Spala som v práci na zemi,“ opisuje Slovenka. Čo robiť, ak vás šéf núti zostať, keď sa cítite zle

Ela prišla ráno do práce. „Každý deň má niekto z tímu službu. Striedame sa a človek, ktorý ráno otvára, má počas dňa dohliadať na chod prevádzky,“ vysvetlila naša čitateľka.

„Ráno mi bolo zle, ale do práce som musela ísť, lebo tak skoro tam nikto nie je a prevádzka sa musela otvoriť. Krátko nato však prišiel manažér a povedala som mu, že sa necítim dobre, bolo mi na zvracanie a cítila som sa zle,“ opísala Ela s tým, že bola celkovo veľmi slabá.

Reakcia jej manažéra by mnohých pravdepodobne prekvapila: „Povedal mi, že si môžem ísť ľahnúť do kancelárie na zem.“

Žena tak aj napriek zjavnej neschopnosti čokoľvek robiť musela ostať v práci: „Odísť domov nebola možnosť. Mám s ním dlhodobo skúsenosť a viem, že by mi to dal pocítiť, ak by som sa opovážila ísť.“

Právo dať sa dokopy

Situácia, ktorú zažila naša čitateľka, sa zdá byť bezvýchodisková a zároveň nie je ojedinelá. Zamestnanec však má možnosť a právo dať sa v prípade zdravotných problémov dokopy.

Podľa advokáta so špecializáciou na pracovné právo v prípade, že vám príde zle v práci, je potrebné, aby ste dodržali niekoľko krokov. „Je nevyhnutné, aby zamestnanec o opustení pracoviska zamestnávateľa bez zbytočného odkladu informoval... Na prípady, keď je zamestnancovi zjavne zle alebo je chorý, možno aplikovať inštitút dôležitých osobných prekážok v práci,“ uviedol advokát Samuel Kadáš.

Zároveň uvádza, že zamestnávateľ má povinnosť v takomto prípade neprítomnosť zamestnanca ospravedlniť – platí to pri PN, ale aj pri jednodňovom vyšetrení.

„Ospravedlnená neprítomnosť, respektíve povinnosť poskytnúť pracovné voľno, sa vzťahuje už na deň, v ktorom bola PN vystavená, prípadne na deň vyšetrenia,“ informoval advokát.

Podľa jeho slov sa zamestnávateľ musí postarať o to, aby bolo pracovisko bezpečné a zamestnanci pri práci neboli ohrození: „Ak je zamestnanec nespôsobilý pracovať, napríklad má horúčku či kolapsový stav, zamestnávateľ by ho nemal nútiť zostať na pracovisku, keďže by tým mohol ohroziť jeho zdravie a zdravie ostatných. Takéto konanie by mohlo znamenať porušenie povinnosti zo strany zamestnávateľa.“

Nechoďte preč len tak

Ak by sa však stalo, že odídete z pracoviska len tak, lebo sa necítite dobre, no nejdete k lekárovi a nemáte ani žiadne potvrdenie, situácia sa mení: „V takom prípade by jeho konanie mohlo byť posudzované ako porušenie pracovnej disciplíny.“

Dôležité teda je, aby ste v prípade ochorenia mali potvrdenie od lekára – či už PN alebo jednodňovú potvrdenku.

„Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Pri PN to dnes funguje elektronicky (ePN), takže zamestnávateľ sa o nej dozvie automaticky. Pri vyšetrení ide o predloženie potvrdenia od lekára,“ dodal Kadáš.

Platí to aj v prípade, že ste odišli napríklad z práce v polovici dňa – treba následne navštíviť alebo kontaktovať lekára a potvrdenie priniesť.

V opačnom prípade by vám mohla hroziť aj výpoveď. Napriek tomu, že neospravedlnené opustenie pracoviska možno v zásade považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, zamestnávateľ to môže vyhodnotiť inak.

„Zamestnávateľ by to mohol posúdiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a mohol by pristúpiť aj k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Pri menej závažnom porušení je možné dať len výpoveď, a to len za predpokladu, ak bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede,“ uviedol s tým, že intenzita porušenia sa posudzuje individuálne podľa situácie a prípadu.

Právo brániť sa

V prípade, že máte potvrdenie od lekára a napriek tomu vám zamestnávateľ hrozí výpoveďou, máte právo brániť sa. „Výpoveď by mohla byť napadnutá a súdom vyhodnotená ako neplatná,“ poznamenal Kadáš.

Rovnako by mohla byť výpoveď spochybnená aj v prípade, ak by zamestnanec nemal potvrdenie a zamestnávateľ by jeho neprítomnosť vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

„Zamestnanec by sa mohol brániť tým, že išlo len o menej závažné porušenie a že sa v predchádzajúcich šiestich mesiacoch nedopustil žiadneho iného porušenia pracovnej disciplíny,“ vysvetlil právnik.

Všetko písomne

V skratke, ak si chcete kryť chrbát a ostať v práve, myslite na to, aby ste vždy oznámili zamestnávateľovi, že sa necítite dobre, najlepšie písomne cez e-mail, aby ste o tom mali dôkaz. Následne nezabudnite na potvrdenie o návšteve lekára či PN.

Ak by vám aj napriek tomu zamestnávateľ dal výpoveď, treba riešiť všetko písomne: „V prípade výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny je zamestnávateľ zo zákona povinný zamestnanca oboznámiť s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Odporúčam vyhľadať advokáta, ktorý konkrétny prípad posúdi a poskytne zamestnancovi kvalifikovanú ochranu práv.“

Advokát zároveň dodáva, že treba myslieť na to, že výpoveď môžete napadnúť len v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť – po uplynutí tejto lehoty právo zaniká.

Živnostníci alebo zastretý pracovný pomer

V prípade, že ste živnostník, je len na vás, ako sa s klientami dohodnete na doručení zákaziek v prípade práceneschopnosti. „Z praktického hľadiska by mal mať živnostník takéto situácie ošetrené priamo v zmluve. Rozhodujúce je teda najmä to, ako je koncipovaná – či a ako upravuje tieto situácie. Ochrana v tomto prípade nevyplýva zo Zákonníka práce. Preto je dôležité, aby zmluva počítala aj so situáciami, ako napríklad choroba či náhla nevoľnosť a nastavila rozumný mechanizmus riešenia,“ upozornil Kadáš.

Ak ste na živnosti, no máte riadny pracovný čas aj povinnosti, akoby ste boli zamestnancom, teda ste v takzvanom zastretom pracovnom pomere, musíte na takéto situácie taktiež myslieť už vopred: „V praxi platí, že ak v rámci zmluvného vzťahu vystupuje zhotoviteľ diela alebo poskytovateľ služby v postavení živnostníka, ochrana v prípade zdravotnej indispozície by mala byť nastavená predovšetkým v samotnej zmluve s objednávateľom.“

Prechodená choroba

Okrem toho, že máme právo na to ostať doma, keď sa necítime dobre alebo sme chorí z právneho hľadiska, lekárka upozorňuje, že to máme rozhodne urobiť aj z hľadiska zdravotného.

„Prechodená choroba môže viesť k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu a k rozvoju komplikácií. Pri bežných vírusových infekciách hrozí bakteriálna superinfekcia, ktorá sa môže skomplikovať napríklad zápalom priedušiek či pľúc, v zriedkavých prípadoch aj zápalom srdcového svalu,“ vysvetlila lekárka Diana Baranová.

Upozorňuje, že ak človek nemá priestor a čas na dostatočné zotavenie, liečba sa následne výrazne predlžuje. „Okrem fyzických následkov zohráva úlohu aj psychika – dlhodobé vyčerpanie a tlak na výkon či úsilie vydržať za každú cenu môžu viesť k podráždenosti, úzkosti či postupnému vyhoreniu,“ zdôraznila lekárka.

Odporúčanie lekárky je jasné: „Z medicínskeho hľadiska by sme určite do práce nemali ísť pri horúčke, silnom kašli, výraznej únave, bolestiach svalov a hlavy, pri tráviacich ťažkostiach alebo pri podozrení na infekčné ochorenie. Horúčka je jasný a absolútny signál, že telo potrebuje pokojový režim.“

Podľa jej slov treba myslieť aj na to, že náš zdravotný problém môže byť nákazlivý a ohrozíme tak celý tím kolegov, s ktorými pracujeme.

Zároveň práca počas choroby môže mať aj dlhodobé následky, najmä ak ľudia prechodia chorobu opakovane. „Môže dôjsť k prechodu do chronických ťažkostí, oslabeniu imunity či k postinfekčnej únave. Zdravie to môže ovplyvniť na mesiace. Telo totiž nedokáže dlhodobo fungovať na kyslíkový dlh,“ poznamenala lekárka.

Podľa nej netreba dávať takýmto spôsobom zdravie na posledné miesto. „Aj v mojej každodennej praxi v ambulancii neraz vidím, že pacienti, ktorí sú hrdinovia a snažia sa chorobu vydržať a prechodiť, sa potom trápia s ochorením dokonca dlhšie ako tí, ktorí ju vyležia, a niekedy sa im dokonca choroba naspäť vráti,“ dodala Diana Baranová.

Mimoriadne silná chrípková sezóna. Mladí ľudia končia v nemocnici: