Kúpele nie sú pre samosprávy zlatou baňou. Starostovia a primátori chcú od štátu kompenzácie za vysoké výdavky
Musia viac svietiť, viac ich stojí komunálny odpad aj údržba ciest. Mnohé samosprávy, ktoré majú na svojom území kúpele, hovoria najmä o zvýšených nákladoch.
Viac ubytovaných hostí, viac peňazí pre samosprávu. Mohlo by sa zdať, že kúpele sú pre mestá a obce zlatá baňa, opak je ale pravdou.
„Kúpeľní hostia chodia po cestách, potrebujú dobrú infraštruktúru, chcú svietiť na miestach, kde bežní Sliačania nejdú. Tie náklady sú naozaj zvýšené,“ vraví Ľubica Balgová, primátorka Sliača.
„Títo návštevníci tvoria odpad, ktorý mesto musí odvážať,“ doplnil Vladimír Vranka, prednosta Mestského úradu Trenčianske Teplice.
Kúpeľné samosprávy nemôžu mať na svojom území isté typy priemyslu, kanalizáciou im preteká minerálna voda, ktorá rýchlejšie opotrebúva potrubia, no témou je aj bezpečnosť a poriadok.
Napríklad Trenčianske Teplice, ktoré majú približne 4000 obyvateľov, musia preto prevádzkovať mestskú políciu.
Prečítajte si tiež:
Chcú im sprístupniť nové eurofondy
Samosprávy však majú vyššie príjmy z dane za ubytovanie.
„Tá daň nestačí na to, aby sme mesto urobili takým, aby kúpeľní hostia mali pocit, že tu nič nechýba,“ namieta primátorka Sliača.
Od štátu preto samosprávy žiadajú kompenzácie výdavkov, aby na to nemuseli doplácať ich vlastní obyvatelia.
„Kúpeľným mestám a obciam sme ponúkli to, že im do zákona upravíme významné spoločenské postavenie,“ uviedol Michal Kaliňák, štátny tajomník ministerstva vnútra pre samosprávy.
Všetkým kúpeľom bez ohľadu na vlastníka chce štát sprístupniť nové eurofondy, aby sa samospráva a kúpeľné zariadenie rozvíjali spolu. V praxi by to znamenalo viac peňazí a menej byrokracie.
„Vážim si, že to ideme riešiť, ale zároveň mám obavu, aby sa to neskončilo tak, že dostaneme štatút kúpeľného mesta a povedia nám, že čerpajte peniaze z projektov. Bola by som rada, keby to bolo systémové riešenie, ktoré sa odzrkadlí aj vo vyšších podielových daniach,“ tvrdí Balgová.
