Dukátové buchtičky, hliníkové príbory, gumené obrusy. Spomienky na školské jedálne máme v pamäti
Pred okienkom voda so sirupom alebo čaj a niekedy nie príliš voňavé tácky.
Dukátové buchtičky, ktoré voňali až na chodbu. Celé generácie dodnes spomínajú aj na hliníkové príbory, gumené obrusy či legendárnu dupľu. Hromadná výstavba školských jedální sa u nás rozbehla pred približne osemdesiatimi rokmi.
Fronta na obed. Starší spolužiaci v nej mali akosi navrch. Neraz sa predbehli. Pred okienkom voda so sirupom alebo čaj a niekedy nie príliš voňavé tácky, ktoré rýchlo pretreli mokrou handrou.
Vedúcej školskej jedálne sme odniesli peniaze a ona nám dala stravenky na celý mesiac. Drobné lístočky sa krčili v taškách, strácali, zabúdali doma.
Prečítajte si tiež:
Granadír, kapustné fliačky posypané cukrom či ryžový nákyp. Pre niekoho chuť detstva, pre iného postrach školskej jedálne. Fantáziu kuchárok obmedzovali normy a finančné limity. Servírovali aj UHO, univerzálnu hnedú omáčku.
Tak ako dnes aj vtedy za každým školským obedom stáli ženy, ktoré vstávali skoro ráno a celé hodiny trávili pri sporákoch, aby nasýtili stovky detí.
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.markiza.io ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
