Má na mozog pozitívny vplyv. Pozrite si, ako by vyzerali naše reportáže v slovenských nárečiach
Slovenčina je len jedna, no v každom kúte Slovenska znie inak.
Ta vitajce v našim šumnym Prešove. Už od maleho dzecka rečuju cale rodziny po šarišsky a my še do jednej kukneme.
„Prepíname, len keď treba niečo do školy alebo takto, ale inač še furt rozpravame lem po šarišsky,“ hovorí Anton Lazorík.
„Bulo by to umele rozpravac še s dzecami po slovensky od narodzeňa,“ doplnila Emília Lazoríková.
Chceli sme znac i odborny názor. Nemecki vedci ziscili, že narečie das tak dobre robi mozgu jak cudzi jazyk.
„Hovoríme o tzv. bilingvizme alebo diglosii v prípade nárečia. V každom prípade – ak ich chce používať, musí prepínať medzi pamäťovými stopami v mozgu, a teda cibriť vzťah medzi jazykom a medzi myslením,“ vysvetlila sociolingvistka Daniela Slančová.
Prečítajte si tiež:
Tu še špeva, no indze še špiva. Vyhodňarčina to není ľem jedno narečie. Inak še hutori na Spiši, u Šarišu, na Zempline i tu v Above. I keď še tote finty v reči jak čas uceka pomaľučky stracaju.
Sme v Banskej Bystrici. Hovoria o nich, že rozprávajú najviac spisovne, mäkko.
„Čak ale my hovoríme tvrdo. Ale my tunáka spievame, podla toho si nás všetci pamatajú."
