Má na mozog pozitívny vplyv. Pozrite si, ako by vyzerali naše reportáže v slovenských nárečiach
Slovenčina je len jedna, no v každom kúte Slovenska znie inak.
Ta vitajce v našim šumnym Prešove. Už od maleho dzecka rečuju cale rodziny po šarišsky a my še do jednej kukneme.
„Prepíname, len keď treba niečo do školy alebo takto, ale inač še furt rozpravame lem po šarišsky,“ hovorí Anton Lazorík.
„Bulo by to umele rozpravac še s dzecami po slovensky od narodzeňa,“ doplnila Emília Lazoríková.
Chceli sme znac i odborny názor. Nemecki vedci ziscili, že narečie das tak dobre robi mozgu jak cudzi jazyk.
„Hovoríme o tzv. bilingvizme alebo diglosii v prípade nárečia. V každom prípade – ak ich chce používať, musí prepínať medzi pamäťovými stopami v mozgu, a teda cibriť vzťah medzi jazykom a medzi myslením,“ vysvetlila sociolingvistka Daniela Slančová.
Prečítajte si tiež:
Tu še špeva, no indze še špiva. Vyhodňarčina to není ľem jedno narečie. Inak še hutori na Spiši, u Šarišu, na Zempline i tu v Above. I keď še tote finty v reči jak čas uceka pomaľučky stracaju.
Sme v Banskej Bystrici. Hovoria o nich, že rozprávajú najviac spisovne, mäkko.
„Čak ale my hovoríme tvrdo. Ale my tunáka spievame, podla toho si nás všetci pamatajú."
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.markiza.io ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
