Slovenský dlh rastie, ďalšiu krízu už nemusíme zvládnuť. Ekonóm upozorňuje, čo môže prísť
Slovenský verejný dlh sa približuje k 60 percentám HDP a naďalej rastie. Krajina tak postupne prichádza o finančnú rezervu, ktorú by mohla potrebovať v prípade ďalšej krízy.
Bezpečná úroveň verejného dlhu Slovenska je podľa ekonóma Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera približne do 50 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Takáto úroveň podľa neho znamená, že by si krajina dokázala požičať ďalšie peniaze aj v horších časoch, napríklad počas ďalšej krízy. Slovenský dlh sa však v súčasnosti približuje k 60 percentám HDP.
Prečítajte si tiež:
Strata istoty
Neznamená to, že by si Slovensko už nedokázalo požičať.
Krajina však podľa Šustera stráca istotu, že by mala dostatočný priestor na ďalšie zadlženie aj v prípade výrazného zhoršenia ekonomickej situácie.
Prečítajte si tiež:
Dlh môže prekročiť 100 miliárd eur
Súčasných približne 60 percent HDP predstavuje podľa ekonóma asi 88 miliárd eur, čo zodpovedá približne 16-tisíc eurám na každého obyvateľa.
Dlh má pritom ďalej rásť. Približne o rok a pol by podľa Šustera mohol dosiahnuť 100 miliárd eur a o ďalších desať rokov až 200 miliárd eur.
Slovensko si tak namiesto vytvárania rezervy na horšie obdobia svoj fiškálny priestor postupne vyčerpáva.
Prečítajte si tiež:
Počas kríz dlh výrazne narástol
Počas covidovej a energetickej krízy vzrástol slovenský dlh podľa Šustera približne o 15 percent HDP. Počas finančnej krízy v rokoch 2010 až 2012 išlo takmer o 20 percent HDP.
Samotné zadlžovanie počas kríz však nepovažuje za nezvyčajné. Problém vidí najmä v tom, že Slovensko nedokázalo dlh dostatočne znižovať v ekonomicky priaznivejších obdobiach.
V pomere k HDP dlh počas rokov 2014 až 2018 klesol iba približne o šesť percentuálnych bodov. Nárast počas kríz bol teda výrazne vyšší než pokles počas lepších rokov.
„Nemôžeme žiť na dlh stále. Keď zažívame horšie časy, vtedy si požičiame. V tých lepších časoch by sme mali splácať,“ vysvetľuje Šuster.
Prečítajte si tiež:
Česku sa darilo dlh znižovať viac
Ekonóm poukazuje aj na porovnanie s Českou republikou. Pred finančnou krízou v roku 2009 mali obe krajiny podľa neho podobnú úroveň zadlženia.
Počas krízy síce slovenský dlh rástol rýchlejšie, výraznejší rozdiel však nastal v nasledujúcich priaznivejších rokoch. Česku sa podľa Šustera podarilo dlh dostať späť na pôvodnú úroveň, zatiaľ čo Slovensku nie.
Práve nevyužitie ekonomicky priaznivých období považuje za jeden z hlavných problémov slovenských verejných financií.
Prečítajte si tiež:
Ďalšiu krízu nemusíme zvládnuť rovnako
Ak by Slovensko zasiahla ďalšia výrazná kríza, podľa Šustera už nemožno s istotou povedať, že ju krajina zvládne rovnakým spôsobom ako tie predchádzajúce.
„Nevieme, kedy nejaká kríza príde ani z akého dôvodu, ale s istotou vieme, že z času na čas nejaké krízy prichádzajú,“ upozorňuje.
Prvým krokom by preto malo byť zastavenie rastu verejného dlhu. Ten sa podľa ekonóma v súčasnosti zvyšuje takmer o desať miliárd eur ročne.
Následne by si Slovensko malo opäť vytvoriť fiškálnu rezervu. Šuster ju prirovnáva k poistke, ktorú krajina potrebuje na horšie obdobia. Peniaze by podľa neho nemali byť minuté len preto, že sú v danom momente k dispozícii, ale mali by vytvárať priestor na zvládnutie budúcich problémov.
