Svetová ikona jej zložila poklonu, nevzdala sa ani po rane osudu. Marika Gombitová slávi dve jubileá

Na scéne je už polstoročie. Zažila obrovskú slávu, nehodu, ktorá ovplyvnila jej život, aj roky mimo svetiel reflektorov. Dnes je však opäť tam, kde ju fanúšikovia chcú vidieť – na pódiu.

K hudbe mala blízko odmalička. Hrala na klavíri a spievala so svojimi bratmi. Potom si ju všimol Janko Lehotský a pozval ju do Modusu.

Z dievčaťa z Turian nad Ondavou bola v priebehu pár rokov jedna z najväčších hviezd československého popu.

„Nehrala sa na nejakú speváčku, bola našou súčasťou. Hrala si aj také svoje bongá, kongá. Myslím si, že keď je spevák muzikant, to je pre mňa rozhodujúce,“ hovorí Janko Lehotský.

Tri zlaté lýry, vypredané sály a piesne, ktoré poznalo celé Československo. Ľudia okolo nej pritom vedeli, že pred nimi stojí výnimočná speváčka.

„Ona je speváčka, ktorá spĺňa všetky svetové parametre. Mala iba dve smoly – jednu, že sa narodila tu a druhú, že sa jej stalo to, čo sa jej stalo,“ dodal textár a básnik Kamil Peteraj.

Zásadný zvrat

V roku 1980 prišla autonehoda. Marika zostala s vážnymi zdravotnými následkami. Ani to ju však nedokázalo pripraviť o hudbu.

Napriek obrovským fyzickým obmedzeniam ďalej nahrávala, koncertovala a vystupovala. Pred nehodou zažiarila aj v kultovom muzikáli Neberte nám princeznú.

Stretla sa aj so svetovými hviezdami. Jednou z nich bol Stevie Wonder.

„Povedal mi, že nepozná nijakého profesionálneho speváka, ktorý by bol na vozíčku a veľmi mi drží päste,“ uviedla Gombitová.

Na dlhé roky sa stiahla. Keď sa vrátila, ukázala, že jej miesto na pódiu stále patrí.

„Veľmi si seba vážim za to, že odvaha a nádej vo mne zostali, že som chcela naďalej spievať a tvoriť,“ priznala.

Mimo pódia jej robia spoločnosť jej najväčší štvornohí fanúšikovia.

Tento rok je pre ňu jubilejný hneď dvakrát. Oslavuje sedemdesiatku a zároveň 50 rokov na hudobnej scéne. Na jeseň preto opäť vyrazí za fanúšikmi – do Prahy, Bratislavy a Prešova.