Vytúžená jar má trpkú príchuť. V Brusne na Pohroní podľahol covidu najlepší bača
S Petrom Hatalom sme nakrúcali viackrát.
Ovce v podhorských oblastiach si na prvú pašu museli počkať neobvykle dlho. Po studenom apríli sa dostávajú na lúky až teraz. Sviatočný deň pre ovčiarov však môže byť aj plný smútku. V Brusne na Pohroní totiž stratili najlepšieho baču Petra Hatalu. Pri nakrúcaní reportáží sme sa s ním stretli viackrát aj my.
Prešla ďalšia zima, jar dorazila a ovce sú po pol roku opäť na paši. Inokedy sviatočný deň, ale pre ľudí z družstva v Brusne má trpkú príchuť.
„Kovid si nevyberá. Stalo sa to, že nás vo februári náhle opustil jeden z najlepších, myslím si, že úplne najlepší pracovník v chove oviec,“ hovorí Igor Nemčok, predseda RD Hron Slovenská Ľupča.
Stav pána Petra pritom nevyzeral až tak vážne. Večer ho s horúčkou a zápalom pľúc zobrali do nemocnice, ale len doplniť minerály.
„Ráno sme mu ešte písali esemesku, či je všetko v poriadku. Naozaj sme čakali, že či sa ozve po vizite, že čo mu povedali doktori a už po vizite nám volal iba doktor a je to strašná strata a fakt ďakujem, že bol taký otec, aký bol,“ spomína dcéra Zuzana.
„Zostali dvaja chlapi, ktorí sa teraz musia postarať o stádo zhruba 400 kusov ovečiek aj s jahničkami. Myslím si, že tí dobrí, ktorí sú, tí sú už dávno zamestnaní a títo, čo sa tak núkajú o prácu, sú skôr takí, ktorých nikto nechce. Zobrali by sme aj takého pokiaľ bude robiť,“ približuje situácia Nemčok.
Peter Hatala bol bačom telom aj dušou a takí sa vraj dnes nerodia. Ľudí, ktorí pracujú s ovcami v Brusne, čaká náročný rok.
„Som presvedčený, že to, čo sme začali za tých pár rokov budovať spoločne, budeme ťahať ďalej a on sa zhora na nás bude dívať,“ dodáva Nemčok.
Viac v reportáži Ľuba Fronka.
Celé Televízne noviny nájdete na markizaplusk.sk.
