Viete správne čítať obaly? Vysvetlíme vám, ako zistíte dôležité informácie o mäse, ktoré kupujete
Na etikete musí byť uvedený pôvod, spôsob spracovania, alergény, zloženie aj hodnoty.
Viete rozoznať, či kúpené mäso pochádza zo Slovenska alebo zo zahraničia? Dozviete sa to z etikiet na mäse a ešte omnoho viac. Napríklad, kde sa daný dobytok narodil, kde ho chovali či zabili. Taktiež musia producenti uviesť alergény, zloženie, názov a podnázov, nutričné hodnoty, spôsob spracovania aj skladovania mäsa.
Kvalita a bezpečnosť mäsa sú veľmi závislé aj od toho, ako mäso skladujeme a prepravujeme. Na Slovensku si môžete zakúpiť mäso z rôznych kútov sveta či už čerstvé, balené alebo mrazené. Jeho označenie je v Európskej únii zjednotené. A práve preto je užitočné vedieť si správne prečítať etiketu od výrobcu a zakúpiť si mäso presne podľa vašich požiadaviek. Ako na to, nám v Teleráne vysvetlila Eva Forrai, výkonná riaditeľka Zväzu spracovateľov mäsa.
Prečítajte si aj: Žijete zdravo a raňajkujete každé ráno vločky? Zisťovali sme, či sú naozaj také zdravé
Značka „Slovenská“
Spotrebiteľ je povinný zdeliť zákazníkovi informácie o mäse, na etikete alebo formou nejakej vývesky. Ak tak neurobí, ako zákazník máte právo dožadovať sa týchto údajov. Najväčší záujem je v poslednej dobe o lokálne potraviny. Je preto nutné vedieť rozlíšiť, čo znamená a aký je rozdiel v pojme „slovenská potravina“ a spojení „vyrobené na Slovensku“.
„Slovenská potravina je legislatívny výraz, ktorý poukazuje na fakt, že výrobok obsahuje minimálne 75 percent mäsa či surovín slovenského pôvodu s tým, že pitná voda sa, samozrejme, nepočíta,“ vysvetľuje odborníčka.
Éčka
Okrem krajiny pôvodu sú zákazníci veľmi opatrní aj pri uvádzaných éčkach, automaticky u nich indikujú niečo nesprávne, nezdravé. Používanie konkrétnych druhov éčok v potravinách sa stále zo strany Európskej únie prehodnocuje, prídavné látky možno používať iba do viac zložkových potravín (mäsové výrobky áno, výsekové mäso nie).
„E je v podstate iba kód, ktorému zodpovedá nejaká konkrétna látka, ako napríklad dusitan sodný (E250),“ hovorí Forrai. Ide teda o prídavné látky, akými sú aj soľ a cukor, ibaže tie nemajú pridelené E-kódy.
Viac sa dozviete v nasledujúcich rozhovoroch.
