Kauza policajnej razie: Košický súd oslobodil ďalších troch Rómov

Košický okresný súd v utorok oslobodil spod obžaloby ďalších troch Rómov, ktorí boli obvinení z krivej výpovede proti policajtom zasahujúcim pri razii v roku 2013 v osade v Moldave nad Bodvou. Aj v prípade Milana Hudáka, Rolanda Danča a Júliusa Hudáka prokurátor ustúpil od obžaloby. Verdikt súdu je právoplatný.

Ďalších dvoch obžalovaných Róberta Rybára a Leonarda Horvátha v samostatných konaniach súd oslobodil už v máji. Obžalovanou tak ostáva posledná zo šestice Rómov v tejto kauze, Irena M., u ktorej prokurátor žalobu nestiahol.

Pri kontroverznej akcii 19. júna 2013 v rómskej osade na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou zasahovalo viac ako 60 policajtov. Šiesti Rómovia vypovedali, že ich bezdôvodne a brutálne bili. Podľa inšpekcie Ministerstva vnútra (MV) SR, ktorá zásah neskôr preverovala, však policajti konali v súlade so zákonom. Prokuratúra následne Rómov, pôvodne v pozícii poškodených, obžalovala z trestného činu. Tí vinu odmietali a celý proces vnímali ako nespravodlivý.

V prípade piatich obžalovaných prokurátor v marci tohto roku ustúpil od obžaloby. Stalo sa tak po stanovisku Generálnej prokuratúry (GP) SR a prehodnotení skutkového stavu veci, ako aj po verdikte Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu zo septembra 2020, ktorý vyhovel sťažnosti dvoch obžalovaných a priznal im odškodnenie. O sťažnosti ďalších ESĽP stále rozhoduje.

Na prípad reagovala aj ministerka spravodlivosti

Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) víta rozhodnutie košického okresného súdu, ktorým v stredu právoplatne oslobodil ďalšie tri obete policajnej razie v Moldave nad Bodvou z roku 2013 spod obžaloby za krivú výpoveď. Ministerka to uviedla na sociálnej sieti.

„Zároveň však vnímam, že ten, kto má cit pre ľudské práva, musí mať silnú pachuť v ústach z toho, že prípad policajnej razie v Moldave nad Bodvou bol po ôsmich rokoch stále na súde nie z dôvodu, že sa hľadá odpoveď na otázku, kto je vinný za násilnosti v osade, ale na otázku, kto povedal, že to tak nebolo,“ podotkla s tým, že osem rokov trvajúceho trestného procesu musí poškodiť každého, osobitne ľudí, ktorí sú obeťami celého trestného procesu. „Pretože spravodlivosť, čím dlhšie sa na ňu čaká, tým menej sa z nej získa, až sa môže stratiť úplne v čase,“ zdôraznila.

V tejto súvislosti považuje za dôležité, že SR je členskou krajinou Rady Európy a záväzné sú pre ňu rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). „Práve vďaka takémuto rozhodnutiu sa Slovensko vybralo cestou právneho štátu aj smerom k ochrane tých, ktorí sú obeťami neprimeranej policajnej akcie štátu,“ doplnila.

Kľúčovú úlohu v tomto prípade podľa nej zohrala aj verejná ochrankyňa práv SR. „Bola to práve verejná ochrankyňa práv, ktorá ESĽP poskytla svoje stanovisko ako tretia strana (amicus curiae), v ktorom bolo jasne konštatované, že počas razie došlo k viacerým porušeniam základných práv obetí,“ dodala s tým, že je namieste otázka, či nedať tomuto úradu viac kompetencií.