Smer-SD chce referendum o prítomnosti amerických vojsk na Slovensku

O podpise dohody o obrannej spolupráci medzi SR a USA (DCA) a prítomnosti amerických vojsk na území Slovenska by mali rozhodnúť občania Slovenska. Na sobotňajšej tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia strany Smer-SD, ktorí sa chystajú iniciovať mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR o vypísaní referenda, ktoré by sa týkalo prítomnosti americkej armády na území SR.

"Skupina 30 poslancov požiada o zvolanie mimoriadnej schôdze, rovnako sformuluje uznesenie parlamentu o zvolaní referenda," vyhlásil Fico. V prípade, že iniciatíva nebude úspešná, predloží tento návrh ako bod programu najbližšej riadnej schôdze parlamentu. Ak by zaradený do programu nebol, Smer je pripravený zakomponovať otázku v rámci petičnej akcie za zmenu ústavy týkajúcej sa možnosti predčasných parlamentných volieb.

Fico naďalej trvá na tom, že plánovaná dohoda je nevýhodná a narušuje zvrchovanosť a suverenitu krajiny. "Táto zmluva nie je žiadna ľahká politická deklarácia, v prípade jej ratifikovania bude mať prednosť pred zákonmi SR," upozornil Fico. Podľa neho dohoda umožní priamo vytvoriť základne amerických vojsk, bráni tiež kontrole amerických vojakov i všetkých s nimi spolupracujúcich subjektov na území Slovenska a obmedzuje slovenskú jurisdikciu.

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA (DCA) by umožnila americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

V prvej vlne má dohoda umožniť čerpať približne 100 miliónov dolárov na modernizáciu obrannej infraštruktúry. Akákoľvek infraštruktúra, ktorá bude postavená, bude majetkom SR.
Dohodu okrem Smeru-SD kritizoval aj mimoparlamentný Hlas-SD, odmietnutie žiada aj Komunistická strana Slovenska, ktorá uvádza, že vyvolávanie hrozieb z možných agresorov generujú zámerne pravicové vlády. Pripomienky k návrhu dohody uplatnil i generálny prokurátor Maroš Žilinka či zástupcovia občianskej iniciatívy. Naopak, zastali sa jej premiér Eduard Heger (OĽANO), minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) a viacerí koaliční poslanci.