NATO uvažuje aj o vyslaní vojenských posíl na Slovensko, potvrdil to minister Korčok
Návrh na posilnenie NATO na východnej hranici je len jednou z alternatív, informoval rezort obrany.
V Severoatlantickej aliancii uvažujú o prípadnom vyslaní posíl aj na Slovensko. Potvrdil to minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) po zahraničnom parlamentnom výbore. Zdôraznil, že žiadne rozhodnutie urobené nebolo.
O úvahách NATO informovala vo štvrtok (27. 1.) britská stanica Sky News s tým, že po 1000 vojakov by mohlo byť vyslaných do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko.
„To nie je požiadavka zo slovenskej strany, je to súčasť normálneho obranného plánovania v reakcii na vzniknutú situáciu,“ povedal minister. NATO sa má otázkou zaoberať v najbližších dňoch a týždňoch.
„Takéto vojenské štruktúry sú v Pobaltí, Poľsku a sú tam v reakcii na to, čo sa dialo v roku 2014. Keďže sme si mysleli, že nedôjde k takejto eskalácii ako v roku 2014, tak prítomnosť štruktúr NATO sa nebudovala ďalej,“ uviedol.
Korčok na štvrtkovom neoficiálnom rokovaní zahraničného výboru informoval štyroch prítomných poslancov o dianí na Ukrajine a jej hranici, prebiehajúcich diplomatických rokovaniach.
„Môj záver bol v tom, že situácia je naozaj napätá, ale riešiteľná. Musia byť však určite kroky k deeskalácii, musíme dostať zo stola reálnu hrozbu toho, že tu môže byť vykonaná vojenská akcia voči Ukrajine, toto je neakceptovateľné,“ zhodnotil. Zároveň vyzval opozíciu, aby sa jasne vyjadrila, kde stojí v potenciálnom konflikte.
Návrh na posilnenie pôsobenia NATO na východnej hranici Aliancie vychádza podľa MO SR zo skúseností, ktoré NATO získalo z pôsobenia v krajinách Pobaltia a v Poľsku v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu Ruskou federáciou a na ozbrojený konflikt prebiehajúci na ukrajinskom Donbase či v Luhansku.
"Na
základe pripravovaných vojenských scenárov a odporúčaní bude následne
prebiehať odborná a predovšetkým politická diskusia o tom, ktoré z
navrhovaných opatrení sú primerané danej situácii a s ktorými
opatreniami sa stotožnia všetky členské krajiny NATO," vysvetlila
hovorkyňa.
Rezort pripomenul, že o akomkoľvek rozmiestnení
cudzích ozbrojených síl na území SR nerozhodujú orgány NATO, ale
príslušné ústavné orgány Slovenskej republiky.
"Najvyšší ústavní činitelia, rovnako ako vláda SR, aj naďalej veľmi detailne a poctivo sledujú aktuálnu bezpečnostnú situáciu a vyhodnocujú opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zaistenie bezpečnosti občanov Slovenskej republiky," uviedla Kovaľ Kakaščíková. Akékoľvek rozhodnutia budú v závislosti od ďalšieho vývoja bezpečnostnej situácie prijímať zodpovedné orgány SR.
Prípadné vyslanie posíl aj na Slovensko je zatiaľ v rovine úvah. O vyslaní ďalších stoviek vojakov do východnej Európy uvažuje aj Spojené kráľovstvo - chce tak urobiť pred prípadnou inváziou Ruska na Ukrajinu, ktoré zhromaždilo popri ukrajinskej hranici desaťtisíce svojich vojakov a zbrane. Takáto misia sa podľa britskej stanice pod záštitou NATO uskutoční, len ak s tým bude súhlasiť všetkých 30 členských štátov aliancie - dokonca aj v prípade, že dotknuté krajiny nenasadia vlastných vojakov.
Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu.
Rusko v poslednom období blízko hraníc s Ukrajinou zhromaždilo približne 100.000 svojich vojakov, čo Západ považuje za možnú prípravu na inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie. Rusko popiera, že plánuje Ukrajinu napadnúť.
Viac sa dozviete z reportáže Viktora Serebyaka.
