Heger sľuboval zrovnoprávniť LGBTI+ ľudí do pár dní. Minister Karas má však inú prioritu
Minister spravodlivosti Viliam Karas dostal od premiéra Eduarda Hegera úlohu vypracovať návrh na zlepšenie postavenia a práv ľudí, ktorí nežijú v manželstve, a teda aj LGBTI+ ľudí.
Konkrétny termín odovzdania návrhu síce nedostal, no premiér chcel, aby jeho minister na tom pracoval bezodkladne.
Heger vyvinul tlak na rezort spravodlivosti po tom, čo parlament odmietol návrh SaS o partnerskom spolužití. Poslanci navrhovali, aby partneri mohli po sebe dediť, nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie či podpísať bezpodielové spoluvlastníctvo aj bez sobáša.
Inakosť: Chceme registrované partnerstvá
Rezort spravodlivosti sa však zatiaľ v zadaní neposunul. Minister Karas sa stretáva s aktérmi, ktorých sa téma týka, a zatiaľ iba diskutuje o ich predstave.
Martin Macko z iniciatívy Inakosť uviedol, že ich predstava je na úrovni registrovaných partnerstiev. Dodáva tiež, že diskusia s ministrom je na úplnom začiatku. „Zatiaľ nemáme žiadne stanovisko ministra. Nevieme, čo je ich predstava a ani to, aký majú názor na náš návrh,“ dodal Macko.
Myslí si, že samotné ministerstvo ešte nemá predstavu, ako ku problému pristúpi. Karas tvrdí, že si je zodpovednosti plne vedomý a bude to patriť medzi jeho priority.
„Uvedomujem si závažnosť argumentácie z oboch strán názorového spektra. Čo ma však mrzí, je radikalizácia komunikácie a postojov, ktoré vedú až k nenávistným prejavom, potierajú akúkoľvek bazálnu úctu a nerešpektujú právo na iný názor. Takto nedosahujeme potrebné vzájomné porozumenie, len prehlbujeme rozdelenie a napätie v spoločnosti. Nemyslím si, že akékoľvek, z právneho hľadiska aj prepracované technické riešenie, samo osebe toto napätie odstráni,“ uviedol minister.
Minister má za prioritu v súčasnosti implementáciu súdnej mapy. Tá však tak skoro neprejde, pretože rokovať nemôže ani parlament pre nefunkčný hlasovací systém. Práva LGBTI+ ľudí v optimistickom scenári prídu na rad o niekoľko týždňov.
Karas chce diskutovať s viacerými stranami
Konkrétnu predstavu nepriblížil. „Prinajmenšom chcem, aby sme ako spoločnosť začali odstraňovať bariéry, ktoré nezmyselne či nedôvodne komplikujú život ľuďom, ktorí si len chcú byť navzájom blízki. Štát sa totiž má starať o ľudí. A nie do ľudí. Prakticky môže ísť o témy občianskeho práva, ale aj iných nadrezortných oblasti (zdravotníctvo, právo sociálneho zabezpečenia a pod.),“ skonštatoval Karas.
Zároveň avizoval, že sa chce stretnúť s predstaviteľmi viacerých názorových spektier. Macko z Inakosti hovorí, že o filozofických východiskách sa už nechce rozprávať.
Macko si myslí, že cirkevné organizácie by sa na debate nemali zúčastniť, pretože ich požiadavky sa cirkvi netýkajú.
„Všetky požiadavky sú vo forme konkrétnych návrhov. Treba prijať konkrétne texty do konkrétnych dokumentov. Niektoré z nich sú už v legislatívnom procese, napríklad novela trestného zákona,“ dodal Macko.
Nenávistné útoky neprestali
Diskusia o zrovnoprávnení LGBTI+ ľudí sa začala po teroristickom útoku na Zámockej ulici, kde strelec zabil dvoch ľudí z nenávisti. Útok odmietli politici z celého spektra a vyzvali na menej nenávisti v komunikácii smerom k menšinám.
Napriek tomu útoky na LGBTI+ pokračujú. Homosexuálne orientovaní muži boli napadnutí v bratislavskej reštaurácii aj na ulici v Nitre.
Polícia zaznamenala viacero prípadov útokov a nenávistné komentáre sleduje aj na sociálnych sieťach.
V Bratislave si pripomenuli obete teroristického útoku na pochode za práva dúhovej menšiny:
