Referendum o rozdelení Československa by bolo politickou chybou, tvrdí sociológ
Jedným z dôvodov dlhodobo nadštandardných vzťahov Čechov a Slovákov mohlo byť aj relatívne rýchle politické rozdelenie spoločného štátu. Ak by sa napríklad v súvislosti s delením štátu konalo referendum, mohlo celý proces komplikovať. V TASR TV to na margo exkluzívneho prieskumu pre TASR povedal Václav Hřích z agentúry AKO.
Politický problém by podľa neho vznikol najmä v prípade, že by referendum v rôznych častiach federácie prinieslo rôzne výsledky, napríklad jej česká časť by rozdelenie podporila a slovenská nie. "Neviem, ako by sa vyhodnocovalo referendum o rozdelení, ak by dopadlo inak na Slovensku a inak v Čechách," upozornil Hřích s tým, že téma bola veľmi citlivá.
Prieskum, ktorý agentúra AKO realizovala pre TASR v prvej polovici decembra na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov, ukázal, že aj 30 rokov po rozdelení ČSFR sú názory Slovákov naň polarizované na takmer identicky veľké názorové skupiny.
Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považuje za prínos 45,8 percenta respondentov, z toho 18,7 percenta ho považuje za prínos s určitosťou. Takmer rovnaký podiel, 44,6 percenta respondentov, rozdelenie za prínos nepovažuje, z toho 19,8 percenta si to myslí s určitosťou.
"Z pohľadu štatistiky je to identické číslo. A dokonca, keď si pozriete, je tam zrkadlenie aj v najextrémnejších súhlasoch a nesúhlasoch. Určite je to prínos pre 18,7 a určite to nie je prínos pre 19,8 percenta respondentov. Je to opäť takmer rovnaké číslo," konštatuje Hřích.
O niečo vyšší sentiment za federáciou má podľa prieskumu staršia generácia, ktorá ju ešte zažila osobne. "Osobnú skúsenosť s touto témou majú štyridsiatnici a starší. Pre mladších je to niečo ako Slovenské národné povstanie, niečo z minulosti, o čom sa učia v knihách. Ich názor je teda už sprostredkovaný," povedal Hřích.
"Nezažili to dusno predtým, všetky tie pomlčkové vojny ani to, čo sa dialo 1. januára na námestiach. A potom kreovanie všetkých orgánov a budovanie samostatnosti," dodal.
V roku 1993 podľa neho veľa ľudí bolo fanúšikom rozdelenia pre rozšírený názor, že slovenskej časti federácie diktujú z Prahy. "Teraz zasa časť ľudí tvrdí, že nám diktujú z Bruselu," poznamenal Hřích.
Situáciu nevedelo posúdiť 8,8 percenta opýtaných a 0,8 percenta odmietlo na otázku odpovedať. "Je to téma, ktorá sa každý rok pripomína, oslavujeme to vždy 1. januára. A nie je to téma náročná na pochopenie, nepýtame sa na atómovú fyziku. A dá sa relatívne ľahko rozhodnúť," poznamenal Hřích na margo relatívne malej skupiny respondentov, ktoré na otázku nechcela alebo nevedela odpovedať.
