Generálny prokurátor Maroš Žilinka neuvažuje o kandidatúre na prezidenta, chce zostať na svojej stoličke
Generálny prokurátor Maroš Žilinka neuvažuje o tom, že by kandidoval na prezidenta SR. Potvrdil to v nedeľu na sociálnej sieti. Deklaruje, že v decembri 2020 bol zvolený do funkcie na sedem rokov a toto obdobie chce naplniť.
„Nikdy som neuvažoval a neuvažujem o tom, že by som kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Zložením sľubu 10. decembra 2020 začalo plynúť moje sedemročné funkčné obdobie vo funkcii generálneho prokurátora SR, ktoré mienim naplniť,“ zdôraznil a zároveň požiadal všetkých, aby to rešpektovali a „zlomyseľne nepodsúvali verejnosti bludy“.
Prečítajte si tiež:
„Zložením sľubu dňa 10. decembra 2020 začalo plynúť moje sedemročné funkčné obdobie vo funkcii generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré mienim naplniť, napísal.
O prípadnej kandidatúre sa v médiách hovorilo už v predchádzajúcich mesiacoch. Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini v nedeľu povedal, že Žilinka je dobrým šéfom prokurátorov a mal by na tomto poste zotrvať.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zase spomenul, že sa hovorí o návrhu, ktorý by zakázal kandidatúru na prezidenta ešte štyri roky po skončení vo funkcii generálneho prokurátora, šéfa Policajného zboru či šéfa Najvyššieho kontrolného úradu SR.
Prečítajte si tiež:
Paragraf 363 zmeniť nevie
Napísal tiež, že „zmena ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku nie je v kompetencii generálneho prokurátora, ale v kompetencii Národnej rady“ (NR SR).
Poukázal na to, že zmeny paragrafu 363 sa dlhodobo domáhajú predstavitelia strán bývalej vládnej koalície, ktorá donedávna disponovala v parlamente ústavnou väčšinou.
„Nie je teda mojou vinou ako generálneho prokurátora, že sa v NR SR nenašla politická vôľa, zhoda a sila tých, ktorí sa zmien dožadujú, na ich presadenie,“ zdôraznil. Pripomenul, že je povinný postupovať v súlade so zákonným ustanovením, dokiaľ je platnou a účinnou súčasťou právneho poriadku.
363
Prečítajte si tiež:
Ozrejmil, že v prípade, ak parlament schváli zmenu zákona, bude ju rešpektovať. „Odmietam však účelové podsúvanie zodpovednosti za neschopnosť naplnenia kompetencie iných, a to navyše argumentovaním právnymi nezmyslami,“ dodal Žilinka.
Na výkon zákonných oprávnení a povinností generálneho prokurátora podľa neho nemajú záujmy a tlak politikov či médií žiadny vplyv.
Žilinka čelí kritike za využívanie paragrafu 363 Trestného poriadku. Prezidentka Zuzana Čaputová v uplynulých dňoch napadla paragraf na Ústavnom súde. Je presvedčená, že jeho terajšie znenie a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci.
