Nakazenému pánovi Vavrovi štátne inštitúcie ublížili dvakrát
Ak by jeho prípad stal v zahraničí, vysúdil by mastné odškodné.
Včera sme vám predstavili pána Ján Vavra, ktorého v 70-tych rokoch počas utajenej epidémie nakazili hepatitídou C. Toto ochorenie pečene vás donúti do celoživotnej diéty a obmedzovania sa. V zahraničí za pochybenia zdravotníckych zariadení dostávajú ľudia milióny, a rozhodnutie súdu v prípade pána Vavra nechápu ani právnici.
V utorok (10. 5.) sme vám ponúkli prípad pána Vavra. Ešte za čias komunizmu ho ako darcu krvi nakazili vírusom hepatitídy C, vtedy známej ako non A non B. V roku 1993, keď to zistil, začal sa súdiť o náhradu škody na zdraví. Súdy však rozhodli, že je to on kto musí platiť a dostal účet na 15-tisíc. Niektorí darcovia súd s národnou transfúznou službou ako právnym nástupcom kliniky kde sa darcovia nakazili, vyhrali. Jeden pán dopadol ako pán Vavro - nepodarilo sa mu dokázať, že sa nakazil pri darovaní krvi.
V utorkovej reportáži ste videli stanovisko hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva na hematológiu z roku 1978. Bolo jasné - na každý odber a následné odsávanie plazmy sa má používať nová ihla. Súčasného hlavného odborníka sme sa opýtali, čo si myslí o postupe v 70-tych rokoch. Či bolo používanie jednej ihly pre viac darcov v tom čase v súlade s poznatkami medicíny.
Darcovia, ktorí boli na súde úspešní, vysúdili od kliniky okolo 30-tisíc eur. Pán Vavro pýta o 100-tisíc viac a aj to je možno jeden z dôvodov, prečo bol neúspešný. Súd však mohol nárok pána Vavra na odškodnenie uznať a jeho výšku upraviť. Takto sa dá len konštatovať, že pánovi Vavrovi štátne inštitúcie ublížili dvakrát.
Ak by sa toto stalo v zahraničí, pán Vavro mohol dopadnúť inak.
Napríklad v USA vysúdila pacientka 6 miliónov dolárov po
tom, čo si lekári pomýlili röntgenové snímky a preto jej zle stanovili
diagnózu.
Takmer 400-tisíc tam tiež vysúdil muž, ktorému omylom odoperovali zdravý orgán. Vyše 5 miliónov dostane matka v Anglicku, za to, že jej syn počas pôrodu utrpel poškodenie mozgu. Otázka teda znie, či je u nás na prvom mieste zdravie pacienta alebo niečo iné.
