Vy tu zdechnete! Pred smrťou v uranových baniach ho zachránil útek
Najväčší tábor nútených prác v Československu bol v Lešeticiach, kde využívali väzňov ako lacnú pracovnú silu.
Dnes si to už nevieme predstaviť a pritom to nie je až taká dávna história. Po nástupe komunistov k moci v 50. rokoch súdili tisícky ľudí za „údajnú" vlastizradu a niektorí z nich potom roky strávili v pracovných táboroch.
Vykonštruované procesy
Jedným z politických väzňov bol aj vtedy 19 ročný Anton. Najväčší tábor nútených prác v Československu bol v Lešeticiach, kde využívali väzňov ako lacnú pracovnú silu v uránových baniach.
Uprostred lesa neďaleko Příbramy stojí niekoľko budov, dnes je tam ticho a pokoj. Pôvodne to bol tábor pre nemeckých vojnových zajatcov a postavili ho tu kvôli ložiskám uránu. Od 50. rokov sa stal miestom hrôzy pre stovky politických väzňov bývalého režimu. Do podobného pracovného tábora, ale v Jáchymove, umiestnili aj Antona Tomíka - jedného z ešte mála žijúcich politických väzňov.
„Podstatnú časť väzňov tvorili väzni politickí, mnohokrát odsúdení v úplne vykonštruovaných politických procesoch," povedal politický väzeň pán Anton Tomík.
V uránových baniach bojovali o každý deň
„Nám aj rovno povedali, že sme určení na likvidáciu. Vy tu zdechnete," spomína.
Na začiatku bolo vo väzenskom zariadení s názvom „Vojna" asi 400 chovancov, ale ku koncu ich tam pracovalo takmer dvetisíc. Politických väzňov označovali bielymi páskami, kriminálnikov zelenými.
V baniach fungovala troj smená prevádzka a väzňov vozili autobusmi alebo chodili koridormi. Muži bývali v drevených ubytovniach označených písmenami, v spoločných miestnostiach bolo 14 až 16 postelí.
Trpeli najmä odlúčením od svojich blízkych, ale aj preto, že boli odsúdení nespravodlivo a mnohí ani nevedeli za čo. Tvrdo pracovali v hrozných podmienkach a ľudský život tam nemal veľkú cenu.
Proti platným predpisom
Väzňov trestali v tzv. bunkroch, ktoré boli už vtedy vybudované proti platným väzenským predpisom. Napriek tomu slúžili na prevýchovu. Pokus o útek z tábora sa často rovnal samovražde, napriek tomu sa o to mnohí pokúšali. Pánovi Tomíkovi sa to, ako jednému z mála, podarilo, a hoci ho neskôr chytili, do baní sa už nevrátil. A to mu zrejme zachránilo život.
Žiarenie, ktoré namerali v okolí šachty, ešte aj dnes stonásobne prevyšuje normu. Existenciu pracovných táborov vláda v socialistickom Československu prvé roky popierala. Pritom v uránových baniach pracovalo asi 70-tisíc politických väzňov a na tisíce sa rátajú aj tí, ktorých to stálo život.
