Nórsko nie je nadšené z prípadného rozšírenia EHS o Britániu

Pripojenie k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS) je jeden zo spôsobov, ako môže Británia získať vstup na spoločný európsky trh aj po odchode z Európskej únie (EÚ), tzv. brexite. Ale ani tak sa nezbaví "byrokratov" z Bruselu a nebude môcť zatvoriť bránu pred migrantmi z Európy, odkazuje Londýnu Nórsko, najväčší člen EHS. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Dohoda Nórska a ďalších členov EHS - Islandu a Lichtenštajnska s EÚ im síce bola "ušitá na mieru", ale museli tiež prispôsobiť svoje normy a právny rámec európskym štandardom a akceptovať európske slobody, vrátane voľného pohybu osôb. A musia prespievať určitou čiastkou do rozpočtu EÚ, aj keď nie sú jej členmi.

Nórska ministerka priemyslu Monica Maelandová v súvislosti s prípadným záujmom Británie o členstvo v EHS uviedla, že Londýn by nemal očakávať, že má dvere automaticky otvorené dokorán.

Británia musí najskôr objasniť svoju pozíciu. Potom musí EÚ rozhodnúť, ako chce s Britániou spolupracovať a nakoniec je rad na Nórsku, aby sa rozhodlo, aký postoj zaujme k prípadnému rozšíreniu EHS.

Pozícia Británie zatiaľ nie je jasná, politická scéna v krajine sa zmieta v chaose. Premiér David Cameron totiž oznámil svoju rezignáciu a prenechá novej vláde, aby oficiálne požiadala o vystúpenie z EÚ. Počas kampane pred referendom stúpenci brexitu tvrdili, že Británia nestratí prístup na európsky trh a môže nasledovať Nórsko, ktoré je členom EHS.

Nórsko však muselo prijať približne 75 % zákonov EÚ (aj keď doteraz nespresnilo, o ktoré zákony a právne predpisy ide) a ročne odvádza do rozpočtu únie 860 miliónov eur za privilégium, ktoré predstavuje prístup na jednotný európsky trh.

Prípadný vstup Británie do EHS posunie rovnováhu v spoločenstve. Navyše dohoda EHS a EÚ nezahŕňa napríklad poľnohospodársku a rybársku politiku. Nórsko má preto obavy, že Británia bude chcieť v tomto smere presadiť zmeny. Oslo preto dúfa, že si Londýn nájde vlastnú cestu, ako si udržať prístup na európsky trh.

Nórsko verí, bude môcť rokovať s Londýnom paralelne s rokovaniami EÚ o budúcich obchodných vzťahoch. Obom štátom ide o veľa. Británia totiž kupuje približne 62 % plynu z Nórska.