Slovenskí astronómovia sledovali perzeidy na jednom z najtmavších miest Slovenska
Pre astronómov sú okrem pozorovaní voľným okom samozrejme veľmi cenné i fotografie.
Padá hviezda, niečo si želaj. Ľudovú poveru v týchto dňoch počuť častejšie. Nočnú oblohu nám spestruje najvýdatnejší meteorický roj. Za hodinu môže dobré oko v dobrej tme zbadať aj stovku žiariacich meteorov.
Hovoríme im slzy sv. Vavrinca, no odborne sa volajú perzeidy. Miesto na oblohe odkiaľ zdanlivo vyletujú sa nachádza práve v súhvezdí Perzea. Pozorovať sa ich vybrali aj astronómovia pri Rimavskej Sobote. "Toto miesto je zaujímavé tým, že patrí k najtmavším oblastiam na Slovensku. Je to lokalita Teplíčné," hovorí astronóm Stanislav Kanianský.
"Každý má vyhradenú určitú časť oblohy. Jeden je zapisovateľ. Hlásia jas meteoru, dráhu odkiaľ vyletel," vysvetlil astronóm z hvezdárne Júlia v Zvolenskej Slatine Vladimír Bahýl. "Záznamy sa posielajú do centrály medzinárodnej meteorickej organizácie, kde sa sústreďujú pozorovania z celého sveta," hovorí astronóm Pavol Rapavý.
Pre astronómov sú okrem pozorovaní voľným okom samozrejme veľmi cenné i fotografie. "Ten fotoaparát sa naprogramuje pomocou elektronickej spúšte..a on fotí v podstate väčšinu oblohy sám. Nedá sa povedať dopredu, že tam bude ten meteor, je to o náhode. My fotíme dlhšími expozičnými časmi oblohu a čakáme na prelet meteoru," hovorí Juraj Škvarka.
Prvé zaznamenané pozorovania perzeíd majú na konte Číňania, a to už v roku 36 nášho letopočtu. Až v 18. storočí sme vypočítali ich dráhu a zistili, že sa zhoduje s dráhou kométy Swift Tuttle. Práve tá za sebou zanechala tento nebeský neporiadok vo forme prachu a malých kamienkov.
"Princíp je v tom, že Zem na svojej dráhe okolo Slnka pretína vlákno tých meteorov, ktoré potom vlietajú do atmosféry Zeme," vysvetlil astronóm Stanislav Kanianský.
V rýchlosti až 200-tisíc kilometrov za hodinu ionizujú, my vtedy pozorujeme záblesk.
