Skrýše, zmena identity, alebo útek do zahraničia. Aj takto sa chcú zločinci zachrániť
Aj najdokonalejší úkryt má svoje slabiny. Vydržať v ňom 24 hodín denne je totiž väčšinou nemožné.
Kriminálnici, ktorým sa podarí utiecť z väzenia majú viacero možností ako si predĺžiť svoj pobyt na slobode. Podľa bývalého kriminalistu ale bez peňazí a spoľahlivých kontaktov nemajú žiadnu šancu.
Podobnú skrýšu akú využíval Ľubomír Behan mal aj boss kalábrijskej mafie. Antonio Pelle sa skrýval v malom priestore medzi kúpeľnou a detskou izbou. Päťdesiati policajti jeho skrýšu s matracom, vodou a balíkom peňazí objavili počas zásahu priamo v jeho rodinnom dome. Aj najdokonalejší úkryt má podľa bývalého kriminalistu svoje slabiny. Vydržať v ňom 24 hodín denne je totiž väčšinou nemožné.
„Keby bol aj v nejakom tajnom bunkri hlboko pod zemou, tak raz za čas vyjde von a jednoducho, keď je tam nastražená pasca, tak sa do nej chytí," vysvetľuje Snopko.
Behanov prípad podľa Snopka opäť ukázal, ako je v prípade útekov veľmi často využívaná najbližšia rodina. Rodinná skrýša má ale aj jedno veľké mínus. Vyšetrovatelia začínajú pátranie práve od najbližších ľudí z okolia kriminálnika na úteku. Okrem toho si vytipujú aj miesta, na ktorých by sa mohol zdržiavať. Potom nastupujú do terénu a často im pomáha termovízna kamera.
„Je pomerne ťažké schovávať sa niekde na nejakom stavenisku, alebo v nejakej budove, lebo keď použijete termovíziu , je vidno, že ten človek vyžaruje teplo," opisuje štandardný postup polície.
Ďalšou možnosťou je útek do zahraničia. Podaril sa to napríklad Karolovi Mellovi, ktorý sa ukrýva v Belize a pred spravodlivosťou roky unikal aj boss sýkorovcov Róbert Lališ alias Kýbel. Polícia mala naposledy vo svojich štatistikách vyše 17-tisíc hľadaných osôb.
Prácu polícii komplikuje nielen zmena identity kriminálnikov, často si menia aj vizáž. Dobrým príkladom je Radovan Karadžič. Bývalý vodca bosnianskych Srbov sa dlhé roky vydával za ľudového liečiteľa. Súd ho neskôr poslal za mreže na 40 rokov.
