Zverejnili hrozivé číslo o uplatkoch u nás, najviac sa platí v zdravotníctve

Každá ôsma slovenská domácnosť, ktorá počas minulého roka prišla do kontaktu s vybranými verejnými inštitúciami, zaplatila úplatok. Ide o šiesty najvyšší podiel v Európskej únii. Vyplýva to z výsledkov Globálneho barometra korupcie, aktuálneho prieskumu Transparency International medzi takmer 60-tisíc občanmi v 42 krajinách Európy a strednej Ázie.

Najviac sa u nás nelegálne platí v zdravotníctve (každá desiata domácnosť), pri vybavovaní povolení na úradoch a v styku s políciou. Najčastejšie skúsenosti s tzv. drobnou korupciou hlásia občania v Rumunsku a v Litve, v priemere ide o každú štvrtú domácnosť.

"V porovnaní s inými krajinami únie sú však Slováci len minimálne ochotní proti korupcii bojovať. Len jedna pätina ľudí, ktorí prišli v poslednom roku do styku s korupciou, ju aj nahlásila," uviedol riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš.

Až 41 percent Slovákov si myslí, že bežný občan proti korupcii nič nemôže spraviť. V priemere má takýto skeptický názor v EÚ 24 percent ľudí, a napríklad len sedem percent Švédov. V Európe sú rezignovanejší ako Slováci len Maďari.

Občania Slovenska sa podľa prieskumu boja nahlasovať korupciu najmä kvôli odvete. Strach z následkov má až 27 percent opýtaných. Ďalších 22 percent si myslí, že aj tak by sa nič nevyšetrilo a vinníci ostanú nepotrestaní - je to najvyššia miera skepsy v Európe. Tretím najčastejším dôvodom (19 percent) je argument, že korupcia sa ťažko dokazuje.

Občania Slovenska podľa prieskumu z prvej polovice roka neveria ani vláde. Až 56 percent tvrdí, že jej protikorupčné aktivity nie sú účinné. Približne rovnaký počet si myslí, že slovenská vláda je riadená bohatými ľuďmi v pozadí. Pritom až 38 percent ľudí považuje korupciu za jeden z troch najdôležitejších problémov krajiny. Priemer v EÚ je 32 percent - v Nemecku sú to rovné dve percentá obyvateľov.

"Z nedávnej štúdie súdnych rozsudkov korupcie na Slovensku od autorov Transparency vyplýva, že polovica rozsudkov sa týka úplatkov do 20 eur a trestaní sú najmä platcovia, nie prijímatelia čiernych peňazí," dodal Šípoš. Keďže súdy potrestajú takmer všetkých, ktorých im prokuratúra obžaluje, hlavnú vinu za beztrestnosť verejných činiteľov a tzv. veľkých rýb nesie podľa Transparency práve politizácia a nedôveryhodné vedenie slovenskej polície a prokuratúry.

Napriek minuloročnému zákonu je podľa TIS málo efektívna aj ochrana tzv. whistleblowerov, teda ľudí, ktorí sú korupciu ochotní nahlásiť. Na 25 z 29 ministerstiev a hlavných štátnych úradov neprišlo za rok a pol platnosti zákona od zamestnancov ani jedno jediné hlásenie o podozrení na nekalé konanie na pracovisku.