Túžba po peniazoch, drogy a pocit beztrestnosti. Tu sú rozhovory s odsúdenými

Túžba po peniazoch, drogy a pocit beztrestnosti. Práve to dostalo za mreže mužov, s ktorými sme sa stretli vo väznici v Želiezovciach. Prinášame vám spovede odsúdených, ktorí nám porozprávali, prečo zločiny spáchali a aký majú režim.

Väznica v Želiezovciach bola najskôr výlučne ženská. Zmenilo sa to až v roku 1966. Odvtedy sú tu už len muži. V súčasnosti je ich tu vyše 630.

Deň sa im začína o pol piatej ráno. Po raňajkách sú odchody na pracoviská.

Niekoľko z väzňov pracuje v kuchyni. V nej sa ešte pred pár mesiacmi pohyboval aj Miloš Kaštan, pravá ruka Mikuláša Černáka a ekonóm skupiny černákovcov.

Našli sme tam aj 47-ročného Rudolfa. Za mreže sa dostal za krádež auta. Odpykáva si vyše 6-ročný trest.

Nikdy predtým vo väzení nebol. No v kuchyni je ako doma. V gastronómii pracoval 18 rokov. Pripravuje najmä diétnu stravu.

Samotní odsúdení majú radi sladké jedlá.

Varia aj jedlá s mäsom, vegetariánsku či diabetickú stravu. My sme ochutnali segedínsky guláš a bol naozaj výborný.

František má 33 rokov a pochádza z Bratislavy a v Želiezovciach je za krádež. Peniaze potreboval na pervitín. Vo väzení je už šiestykrát.

Pracuje v stolárskej dielni. Ako jeden z mála sa tým živil aj na slobode. Šichta mu končí o tretej.

Peter je zo Šurian, dostal 12 rokov nepodmienečne za to, že s kamarátmi lúpili a to nebolo všetko. Spolu s komplicmi uniesli muža a ten zomrel.

Namiesto luxusných dovoleniek či nového domu skončil v cele so zamrežovaným oknom. A odstrihnutý od blízkych.

Deň končí väčšine odsúdených o 22.00 hodine. No závisí to od toho, kde pracujú. Napríklad kuchári majú večierku už o ôsmej, teda po správach.