Výdavky na armádu sa zvyšujú. Pozrite sa, kto a koľko investuje najviac

Vojenské výdavky sa vlani zvýšili v globálnom meradle už druhý rok po sebe, pričom takáto situácia nastala prvýkrát od roku 2011. V prepočte dosiahli približne 1,686 bilióna dolárov (1,572 bilióna eur), čo predstavuje nárast o 0,4 percenta oproti roku 2015, vyplýva podľa agentúry DPA z dnes zverejnenej správy renomovaného Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).

Vojenské výdavky však vykazujú značné regionálne rozdiely: Zatiaľ, čo ich rast bol zaznamenaný v Ázii, Oceánii, strednej a východnej Európe a severnej Afrike, klesajúci trend majú v Strednej a Južnej Amerike, v karibskej oblasti, na Blízkom východe a v subsaharskej Afrike.

Lídrom je USA a Čína

Jednoznačným lídrom rebríčka sú stále USA, ktoré vlani minuli na armádu celkom 611 miliárd dolárov (nárast o 1,7 percenta). Druhé miesto obsadila Čína s výdavkami vo výške 215 miliárd dolárov (nárast o 5,4 percenta), tretie je Rusko so sumou 69,2 miliardy dolárov (nárast o 5,9 percenta).

Saudská Arábia, ktorá bola v roku 2015 na tretej priečke mieste, skončila tentoraz štvrtá. Napriek tomu, že táto krajina je zapojená do viacerých regionálnych konfliktov, jej vojenské výdavky klesli podľa inštitútu o 30 percent na 63,7 miliardy dolárov. Pripisuje to poklesu príjmov z predaja ropy. Naopak India zvýšila svoje výdavky o 8,5 percenta na 55,9 miliardy dolárov čo ju posunulo na piate miesto pred Francúzsko a Veľkú Britániu.

Nemecko zvýšilo svoje vojenské výdavky vlani o 2,9 percenta na 41,1 miliardy dolárov a zostalo na deviatom mieste. Západoeurópske krajiny zaznamenali celkovo nárast vojenských výdavkov o 2,6 percenta. S výnimkou troch krajín ich výdavky stúpli - najviac v Taliansku, kde sa zvýšili o 11 percent.

Výdavky budú témou summitu NATO

Vo východnej Európe vzrástli výdavky na armádu spolu o 2,4 percenta. Lídrami sú Lotyšsko a Litva, ktoré na svoju obranu minuli o 44, resp. 35 percent viac a skončili na prvom a treťom mieste v rebríčku krajín s najvyšším percentuálnym nárastom výdavkov. SIPRI dáva túto skutočnosť do súvislosti s tým, že východoeurópske štáty vnímajú Rusko znovu ako "veľkú hrozbu", hoci jeho vojenské výdavky v roku 2016 tvorili iba 27 percent z celkových výdavkov všetkých európskych členov Severoatlantickej aliancie (NATO).

Z najnovších údajov inštitútu vyplýva, že väčšina z 27 členov NATO napriek zvýšeniu výdavkov nesplní záväzok vynaložiť dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu - uvedený cieľ dosiahli iba Spojené štáty, Estónsko, Francúzsko a Grécko. Výdavky na obranu by mali byť dôležitou témou májového summitu NATO. Nemecko a iné krajiny tvrdia, že zameranie sa na výdavky na obranu je príliš špecifické a mala byť zohľadnená aj zahraničná a rozvojová pomoc.