V teréne strávi celé dni aj noci. Horský fotograf Ľuboš sa pre dobré zábery nachodí kilometre

Poznáte to – s mobilom v ruke je fotografom každý. Sú však aj takí, ktorí to s fotením myslia úplne vážne. Na spočítanie slovenských lovcov záberov z hôr vraj postačí jedna ruka. Ľuboš Čerešňák je jedným z nich.

Jeho fotografie zo Slovenských hôr vyrážajú dych. Aby získal dobrý záber, strávi dni aj noci na horách.

„Keď sa človek pozrie na fotografiu, nie je to len o wau efekte. Je za tým drina, sťažené podmienky na horách, ale aj šťastie,“ tvrdí Ľuboš.

Bez kondičky by to nešlo

Horský fotograf chodí na dobrodružné výjazdy po celý rok. K záberom sa musí priam vyškriabať. Okrem talentu na fotografovanie musí mať dobrú kondičku. Niekedy mu túra za pár zábermi trvá aj desať hodín.

Okrem náročnej turistiky mu prácu sťažuje aj slnko. Ľuboš musí vyčkať na zlatú hodinku. Vtedy, keď sa slnko nachádza nízko nad horizontom, je svetlo mäkšie a fotografia vyzerá lepšie.

Oplatí sa to?

Samotné robenie fotografií trvá len krátko. Ak sa podarí aspoň jedna, je to pre Ľuboša úspech. V teréne niekedy strávi aj osemnásť hodín. Stojí to vôbec za námahu?

„Musím počítať aj s neúspechom. Aj tá samotná turistika je to, čo človeka naplní energiou, aby potom mohol fungovať v bežnom živote,“ tvrdí Ľuboš.

Často sám prespáva v spacom vaku na stanici lanovky, aby bol na horách ešte pred východom slnka

„Nemám v podstate čo robiť, najem sa a idem spať. Je to trošku smutné,“ rozpráva.

Ľuboš začal s fotografovaním hôr len pre vlastné potešenie. Dnes je to už inak, jeho unikátne snímky môžete nájsť v knihách či publikáciách. „Už si fotky neodkladám do šuplíka, ako predtým. Vidí to širšia verejnosť a to je niečo, čo ma hreje pri srdci,“ raduje sa fotograf.