Turkov, ktorí viezli v kamiónoch takmer 80 migrantov, poslal sudca do väzby
Polícia naďalej pátra po samotných organizátoroch pašovania.
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu (OS) Žilina poslal vo štvrtok dvoch tureckých vodičov kamiónov obvinených zo zločinu prevádzačstva do väzby. V prípade uznania viny im hrozí trest odňatia slobody na sedem až desať rokov. TASR o tom informoval hovorca Krajskej prokuratúry (KP) Žilina Milan Cisarik.
Doplnil, že návrh na vzatie 37-ročného a 59-ročného vodiča do väzby podal prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina. "Sudca pre prípravné konanie návrhu prokurátora vyhovel a rozhodol o vzatí obvinených do väzby. Obidvaja obvinení, ako aj prokurátor sa vzdali práva podať sťažnosť a rozhodnutie o väzbe je právoplatné. Obaja sa priznali a svoju trestnú činnosť oľutovali. Trestného činu sa dopustili, pretože si chceli zlepšiť svoju finančnú situáciu. Podľa výpovedí mali za každého migranta prisľúbených 500 eur a pôvodne mali v každom kamióne prevážať 20 až 25 migrantov," povedal Cisarik.
Akcia, pri ktorej zadržali 78 migrantov v Žiline, vychádzala z informácií z medzinárodnej spolupráce a Slovensko nasadilo pri nej jednotku pre odhaľovanie nelegálnej migrácie. Polícia naďalej pátra po samotných organizátoroch pašovania.
V utorok (14.11.) o 00.30 h policajti v mestskej časti Budatín na Námestí hrdinov v smere do Žiliny zastavili dve za sebou idúce nákladné vozidlá. Vodičov z Turecka vyzvali, aby otvorili prívesy, zároveň prizvali aj kolegov z finančnej správy, keďže kamióny boli zaplombované.
Po otvorení zistili, že okrem tovaru sa vo vozidlách vezie aj 78 mužov, žien a detí irackej, iránskej a sýrskej národnosti. Podľa prvotných informácií mali byť cudzinci naložení v Rumunsku a ich cesta mala viesť cez Maďarsko a Slovensko do Nemecka.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) na tlačovej konferencii v stredu (15.11.) uviedol, že 78 nelegálnych migrantov, medzi ktorými je 22 detí, 31 žien a 25 mužov, zo Slovenska pravdepodobne vyhostia. "Predpokladám, že budú postupne títo ľudia vydávaní späť, či už do krajiny svojho pôvodu, alebo do krajiny, ktorá ich ako prvá registrovala. V zmysle dublinských nariadení to bude v tomto prípade predovšetkým Rumunsko," povedal minister.
