Celovečerný dokumentárny film „NIEČO NAVIAC“ búra mýty a predsudky

Stačil jeden jediný chromozóm v DNA navyše a všetko bolo odrazu inak. Niekoľko hodín po narodení malej Dorotky vykreslila lekárka rodičom vidinu čiernej budúcnosti s dieťatkom postihnutým Downovým syndrómom a ponúkla im možnosť zbaviť sa jej. Odmietli. Dnes je z Dorotky teenegerka, ktorá má svoje sny a túžby tak ako všetci mladí ľudia v jej veku. Jeden sen prerástol všetky - túži sa stať veľkou herečkou.

Na dokumentárnom filme Niečo naviac jeho autori pracujú už od začiatku roka 2014. Pôvodnou ambíciou kameramana a režiséra Pala Kadlečíka bolo natočiť krátkometrážny televízny dokument o bratislavskom divadle Dúhadlo, v ktorom účinkujú deti s Downovým syndrómom. Vyplynul z jeho osobného zážitku, kedy pri návšteve tohto divadelného súboru videl kreatívnu a obetavú prácu dramatoterapeutov s týmito deťmi a jej pozitívne výsledky. Keď do projektu ešte vo fáze vývoja prizval scenáristu a dramaturga Martina Šenca, našli spoločne v tejto téme omnoho väčší potenciál. Autori spoločne napísali nový scenár, ktorý už neplnil pôvodne zamýšľaný publicistický účel, ale bol oveľa osobnejší, dokumentárnejší a ponúkal úprimný ľudský príbeh.

Obaja sa zblížili s rodinou Vlčkovcov, ktorá má päť detí, pričom ich najmladšou dcérou je práve Dorotka, jedna z herečiek v príslušnom divadle. Veľmi ich zaujalo nastavenie celej rodiny. Dorotku s jej postihnutím prijali rodičia i súrodenci úplne, v pokoji a v láske. Práve toto tvorcov filmu priviedlo k túžbe nazrieť do ich sveta a odhaliť, aký je život s dieťaťom, ktoré má Downov syndróm. Dorotke sa tak nepriamo splnil sen a stala sa hlavnou hrdinkou budúceho filmu. Tvorcovia si však museli pomaly a dôsledne získavať jej dôveru a spriateliť sa s ňou. Len tak bolo možné vstúpiť do jej osobného priestoru, kedy už nebolo potrebné pýtať sa, ale len nechať zapnutú kameru a pozorovať ju v jej svete.

Spoločnosť, a to i napriek osvete, nezriedka vníma Downov syndróm cez negatívne emócie a strach - strach rodičov, že sa ich dieťa narodí postihnuté a nezvládnu jeho výchovu, ako aj strach spoločnosti z „mongoloidných" jedincov, ku ktorým nedokáže zaujať postoj a chápe ich ako čosi nepohodlné. Tvorcovia filmu Niečo naviac nabrali poriadny kus odvahy a filmom búrajú predsudky a mýty týkajúce sa diagnózy Downov syndróm. Bez patetických fráz a zjednodušovania vykresľujú mimoriadne autentický príbeh Dorotky a jej rodiny, odhaľujú pestrofarebný svet naplnenia, rodinného i osobného šťastia. Film pomáha divákovi pochopiť, že aj ľudia s touto diagnózou dokážu byť prínosom tak pre svoju rodinu, ako aj pre spoločnosť. Je úprimný, ľudský a naviac - pozitívny. A to sa dnes podarí máloktorému tvorcovi.

Film vznikol s podporou Audiovizuálneho fondu a aktuálne je v postprodukcii. Tvorcovia Palo Kadlečík a Martin Šenc sa napokon spoločne podpísali pod scenár, réžiu i dramaturgiu filmu. Pôvodnú hudbu pre film tvorí známa slovenská hudobná skladateľka Ľubica Čekovská.

Slovenská premiéra sa uskutoční v septembri 2018 a do kín ho uvedie distribučná spoločnosť FILMTOPIA.