Aký bude osud medvedích najdúchov? Názor odborníkov sa líši
Jeden z nich tvrdí, že je lepšie zomrieť slobodný ako dívať sa na svet spoza mreží v zoo.
Sedem malých medveďov čaká na rozhodnutie, čo s nimi bude ďalej. Päť je v bojnickej zoologickej záhrade a dva v rehabilitačnej stanici na Orave. Všetky prišli o matky.
Odborníci sa rozchádzajú v názoroch, či takýchto medvedích najdúchov treba zachraňovať ak potom do konca života žijú v zajatí v klietkach, alebo len v malých výbehoch.
„Darí sa dobre, rastú, priberajú, majú stálu chovateľskú a veterinárnu starostlivosť, takže ich sledujeme, no a momentálne sú zatiaľ odkázané plne na ľudskú starostlivosť, pretože ešte sami nedokážu prijímať potravu. Dokonca už pribrali niečo cez pol kilogramu odkedy sú u nás," povedala hovorkyňa bojnickej zoologickej záhrady Simona Kubičková.
Zatiaľ, čo sa malé medvieďatá zoznamujú s ľuďmi, odborníci už vo veľkom diskutujú o tom či medvedích najdúchov treba zachraňovať, alebo to mal človek nechať na prírodu.
„Má to jednu takú zásadu, pokiaľ sa pričinil človek o to, že tá matka zahynula, tak by bolo z etického hľadiska potrebné, aby sa človek postaral o to, aby tie mladé mali šancu ďalej žiť," tvrdí exriaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Mikuláš Michelčík.
Podľa zoológa Jozefa Hyblera tieto medvedíky by zachraňoval nielen z ľudského hľadiska, ale z toho pohľadu, že nevieme, že kvôli čomu ich matka uhynula.
Reportér Ján Tribula sa zaujímal aj o osud dvoch medvedích mláďat, ktoré ostali po zastrelenej medvedici Inge. Tú odlovili v Pribyline minulý rok po tom, čo sa k obci stále vracala.
„Takisto sa im darí dobre a momentálne prejednávame viacero možností ich umiestnenia z koordinátorom a čakáme na jeho doporučenie," dodala Kubičková.
Michelčík je presvedčený, že pokiaľ by sa mali stať objektom v zoologickej záhrade, tak v žiadnom prípade by neodporúčal takúto cestu, pretože takých prípadov máme dosť a je to skôr trápenie.
