Toto ocenili ľudia na socializme. Komu a prečo sa žilo lepšie?

Pri hodnotení socializmu prevládajú v populácii na Slovensku stále pozitívne predstavy. Ľudia prevažne preferujú silný sociálny štát a nedôverujú trhovým riešeniam. Väčšina má v ekonomike ľavicové názory, aj keď značná časť z nich sa identifikuje stredovo či pravicovo. 

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorú pre Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika v apríli 2018 uskutočnila agentúra Focus s 1046 respondentmi. Cieľom bolo overiť si, do akej miery sú v slovenskej populácii prítomné mýty o socializme. 

Mýty o socializme

Respondenti odpovedali na 21 tvrdení alebo mýtov o socializme, s väčšinou z nich sa stotožnila aspoň polovica opýtaných. Pozitívne hodnotenia prevládajú v sociálno-ekonomických otázkach, menej v otázkach slobody a demokracie.

Väčšina respondentov nechcela návrat do socialistickej ekonomiky a preferovali trhovú alebo sociálne-trhovú ekonomiku, ale v odpovediach na konkrétne otázky preferovali väčšiu úlohu štátu a garancie a sociálne istoty, konštatoval riaditeľ inštitútu Peter Gonda.

"Z toho vyplynulo, že ľudia sú náchylnejší viac dôverovať štátu, garanciám a sociálnym istotám ako osobnej zodpovednosti a slobode, ktorá nesie väčšie riziká," vysvetlil Gonda. 

Ľudia si viac pomáhali

Najviac, 81 % respondentov súhlasilo s tvrdením, že ľudia si v socializme viac pomáhali, solidarizovali sa medzi sebou a boli si bližší. Na druhom mieste so 79% bolo tvrdenie, že za socializmu sa žilo bezpečnejšie, násilná kriminalita bola nižšia. Na treťom mieste so 77 % bolo tvrdenie, že vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce pre všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť.

Prieskum zaznamenal najviac súhlasných postojov v súvislosti s intervenciou štátu v oblasti zdravia, školstva, pracovno-právnych vzťahoch, sociálnej starostlivosti a životnej úrovne. S názorom, že zdravie nie je tovar, preto musí štát garantovať, financovať a poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých, súhlasilo 87 % ľudí.

Približne tri štvrtiny opýtaných ďalej súhlasia s tvrdením, že "ak by Zákonník práce nechránil zamestnancov pred svojvôľou zamestnávateľov, zamestnanci by mali horšie pracovné podmienky, prichádzali by častejšie o prácu a nezamestnanosť by bola vyššia" (77 %) a s výrokom, že "bez štátu a ním poskytovaných sociálnych dávok by veľká časť spoločnosti žila v chudobe" (74 %).

S tvrdením, že "vo vyspelých krajinách majú ľudia vyššiu životnú úroveň, lebo v nich štát výraznejšie prerozdeľuje zdroje od bohatších smerom k chudobnejším" sa stotožňuje 71 % opýtaných. 

Otázka migrantov

Jediný z 10 testovaných výrokov v rámci jednej kapitoly, ku ktorému sa nepriklonila väčšina respondentov, sa týkal intervencie štátu v prospech imigrantov. S výrokom, že "štát by mal pomáhať ľuďom z iných krajín, ktorí prídu na Slovensko ako utečenci", súhlasilo len 32 %. Naopak, nesúhlasí s ním až 63 % opýtaných.

Najviac opýtaných (39%) sa zaradilo v ekonomických otázkach do kategórie stred, následne k pravici sa hlásilo 26 %, k ľavici 22 % opýtaných.