S plávacím kolesom chcel preplávať do Ruska, no nevyšlo mu to. Košičan nám vyrozprával svoj príbeh

Absurdný príbeh Košičana, ktorý obletel svet. S plávacím kolesom sa vybral do Ruska za vidinou lepšieho života. Chcel sa uplatniť ako umelec.

Trúfalý plán úteku mu však nevyšiel. V obdivovanej krajine ho súdili za nelegálne prekročenie hraníc, v neľudských podmienkach väznili dva mesiace a následne vyhostili.

Po návrate domov nám vyrozprával svoj príbeh.  

„Ach Rusko Rusko, čo si mi to spravilo. Lepšie by bolo, ak by som sa v tej rieke utopil. Preklínam ťa ruská zem navždy,“ cituje z denníka, ktorý si písal v ruskej väznici Košičan Ján Mazák.

Prvé komplikácie

Skladateľ a hudobník sa chcel do Ruska presťahovať už dlhšie. Jeho tvorba sa na Slovensku ani v susedných krajinách totiž nestretla s pochopením.

Študoval ruštinu a na cestu sa pripravoval pol roka. Začiatkom mája sa obliekol do neoprénu, do ruksaku poskladal oblečenie, zobral plávacie koleso a preplával cez rieku Narva.

Ľudia po nej prechádzajú hranice medzi Estónskom a Ruskom. Je to asi 300-metrový úsek. Tu nastali prvé komplikácie.

„Doplával som na nešťastné miesto, zdalo sa mi to ako schodné, lenže na brehu bol hlboký močiar a tŕstie, takže som sa musel vrátiť k hraničnému pásmu a zmeniť smer,“ ozrejmil Ján.

Ako z filmu

Mimoriadne vysilený doplával na breh. Eufória opadla, keď prišiel do kontaktu s Rusmi. Začal kolotoč výsluchov.

„Pripomínalo to komunistické filmy, keď vypočúvali disidentov. Dookola tie isté otázky, kto ma podporoval, aká politická strana, kto o tom vie,“ dodal.

Umelecké ambície, s ktorými tam prišiel, mu neuverili. Po tom, čo ho zadržali ruské bezpečnostné zložky, strávil dva mesiace vo vyšetrovacej väzbe pre nelegálne prekročenie hraníc.  

Vystriedal väznice v Kingisepp a v Petrohrade, kde sa stretol s neľudskými podmienkami. 

„Bol som v cele, kde nebolo ani okno. Najšpinavšia miestnosť, čo som kedy videl, takto nevyzerala. Zo steny trčala hrdzavá rúrka, v ktorej som sa musel aj umývať. Moju žiadosť o pitnú vodu odignorovali,“ spresnil.

Mal vraj črevné problémy a zhoršila sa mu astma, ktorou trpí.

„Boli tam armády švábov, mali hniezda v železných konštrukciách. Doslova ako v horore, boli všade, my sme si zapchávali uši vatou. V tej špine ste si museli vypnúť hlavu a povedať si, že toto musím prežiť,“ priznáva.

Ideály sa zmenili

Prípad sa dostal na ruský mestský súd Kingisepp začiatkom júla. Jána uznali vinným, uložili mu necelých 200 eur pokutu a nariadili opustiť krajinu.

„Nemal som právo sa kontaktovať s nikým, ani s mamou. O smrti babky som sa dozvedel až potom,“ povedal.

Mal však prístup k televízii. „Tam bolo všetko o 100 percent inak, ako to opisujú naše médiá. Podávali tam falošné a smiešne dôkazy o tom, čo robia Ukrajinci a že to nerobia Rusi. O tom, ako neumierajú ruskí vojaci, ale ukrajinskí,“ hovorí.

Jeho ideál o Rusku sa zmenil na odpor, no v ľuďoch sa vraj nemýlil. 

Skladby, ktoré venoval ruskému prezidentovi, hodil doslova do koša.

Na Slovensku sa vraj dlho nezdrží. Šťastie chce skúsiť v inej krajine. Nevylučuje však, že ruské inštitúcie osloví s ponukou o spoluprácu opäť.