Osem hodín sa nezastavila. Naša kolegyňa si vyskúšala, ako sa treba obracať na farme

V práci sú už pred štvrtou ráno, aby sa na náš stôl dostalo čerstvé jedlo. Za remeselne vyrobenými mliečnymi produktmi sú hodiny práce farmárov a mliekarov v stoji.  

Naša kolegyňa Kristína Oravcová si vyskúšala, ako sa treba obracať na malej farme, kde zvieratá nepoznajú piatok ani sviatok.  

Je krátko pred štvrtou ráno. Prichádzame k farme v Toporci. Pracovný deň začíname s farmárom Rasťom prvým ranným dojením. Zaobstarať treba okolo 200 oviec.

Úlohy na osem hodín

Máme za sebou osem kôl dojenia. Trvalo nám to približne hodinu a pol. Tu sa práca našej kolegyne po boku Rasťa skončila.

Končia tu aj ovce, presúvajú sa na pašu. A Kristína sa posunula k ďalšej partii. Podojené mlieko treba spracovať.

Je krátko pred siedmou a kolegyni začína šichta v minimliekarni. Prezliekla sa do nového pracovného odevu a vo vnútri ju čakala kolegyňa Vierka.

Okamžite ju oboznamuje s úlohami na najbližších osem hodín.

Pamätať si postupy a robiť to správne nie je vôbec jednoduché. Základom je však vždy všetko po sebe poumývať.

Nečinne nestáli ani chvíľu, keďže všetko robili ručne. Prenášanie ťažkých hrúd dávalo Kristíne poriadne zabrať.

Medzitým prišli zákazníci, zamestnankyne musia stíhať obsluhovať aj ich. Na celú prevádzku sú tri.

Na záver dostala Kristína za úlohu vyrobiť syrové nite. A to bola azda najbolestivejšia časť.

Záujem klesá

Počas práce komunikovala najmä s Vierkou. Na vysokej škole vyštudovala odbor technológia potravín, teraz je vedúcou mliekarne.

Výroba tu beží 365 dní v roku. Vraví však, že s hľadaním nových kvalifikovaných ľudí majú problém.

Tradičné odbory vytláčajú nové, na školách o ne vraj nie je záujem.