Meteorológovia si posvietili na Bratislavu
Rozdiel teploty je najvýraznejší najmä v zástavbách s veľkým podielom umelých povrchov.
Okolie Riazanskej ulice a Primaciálneho námestia sú najteplejšími miestami v Bratislave. Zistili to pracovníci SHMÚ spolu s kolegami z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorí skúmali mestský ostrov tepla, teda rozdiel teploty vzduchu v meste oproti okolitej vidieckej krajine. Na svojej webovej stránke o tom informoval SHMÚ.
Klimatológovia robili merania v priebehu 12. júla na viacerých miestach, ktoré odrážali rôznorodosť prostredia v Bratislave a z hľadiska mestskej klímy predstavovali relatívne homogénne oblasti, ako napríklad zástavby, mestská zeleň, les alebo diaľnica.
"Výsledky meraní ukazujú pomerne veľkú variabilitu v rozložení teploty vzduchu na území mesta. V niektorých termínoch boli rozdiely teploty vzduchu štyri stupne Celzia," informoval SHMÚ.
Pozitívny ochladzujúci efekt preukázali zelené a vodné plochy v meste. "Park SNP v Líščom údolí bol stabilne takmer o dva stupne Celzia chladnejší ako neďaleká zástavba v Karlovej Vsi. Podobne jazero Kuchajda bolo v popoludňajších hodinách približne o jeden stupeň Celzia chladnejšie ako okolie Riazanskej ulice," vysvetlil SHMÚ.
Teplotný režim v meste ovplyvňujú reliéf krajiny, nadmorská výška, orientácie svahov voči svetovým stranám či prevládajúcemu vetru.
"Príkladom môže byť spomínaný park SNP nachádzajúci sa v malom a úzkom údolí, v ktorom sa pri vhodných poveternostných podmienkach kumuluje ťažší a chladnejší vzduch," doplnili výskumníci zo SHMÚ.
Nadobudnuté poznatky by bolo vhodné zapracovať do plánu rozvoja stratégie hlavného mesta Bratislavy za účelom podpory rozširovania zelených plôch.
Rozdiel teploty je najvýraznejší najmä v zástavbách s veľkým podielom umelých povrchov, ako sú asfalt, betón alebo dlažby. Tie majú odlišné podmienky bilancie žiarenia ako okolitá vidiecka krajina.
Umelé povrchy akumulujú teplo počas dňa a je tam málo vegetácie, ktorá by dokázala zadržiavať vodu a mala by ochladzujúci efekt. Navyše, uzavreté priestory medzi budovami znižujú stratu tepla.
Ovzdušie ovplyvňuje zatienenie oblohy budovami, ale aj veľká hustota dopravy v mestách či emisie z priemyslu a s tým súvisiace znečistenie ovzdušia, čo má v dôsledku vplyv na znižovanie kvality života v mestách aj na celkové zdravie a vitalitu ich obyvateľov.
