V piatok bude najkratší deň v roku, dni sa začnú predlžovať a noci skracovať

Astronomická zima sa tento rok začne 22. decembra o 4.27 h stredoeurópskeho času (SEČ), teda o 3.27 h univerzálneho času (UTC). V tomto okamihu nastane zimný slnovrat.

Severná pologuľa je v tomto bode na svojej obežnej dráhe najviac odklonená od Slnka. Znamená to okrem iného, že práve 22. december je najkratším dňom v roku. Od tohto okamihu sa začínajú dni opäť predlžovať a noci skracovať.

Napríklad v Bratislave vyjde 22. decembra slnko o 7.39 h a zapadne presne o 16.00 h. Deň - od východu do západu Slnka - potrvá 8 hodín, 20 minút a 56 sekúnd. Už 23. december bude o 4 sekundy dlhší.

Aj napriek malej rozlohe Slovenska sa časy východov a západov Slnka líšia. Napríklad v Michalovciach nastávajú o 17 minút skôr. Rozdielna je však aj dĺžka dňa, čo závisí od zemepisnej šírky. V Čadci trvá najkratší deň len 8 hodín, 9 minút a 38 sekúnd, teda slnečný svit tu trvá o 11 minút kratšie než v Bratislave.

​Dni sa tiež nepredlžujú symetricky - popoludní pripadajú najskoršie západy slnka na obdobie medzi 8. a 15. decembrom. Napr. v Bratislave zapadá slnko už o 15.57 h, no 22. decembra o 16.00 h a na Nový rok o 16.07 h, teda o celých 10 minút neskôr.

Ráno však vychádza Slnko každý deň o čosi neskôr až do 1. a 2. januára - vtedy vyjde o 7.42 h, čiže najneskôr v roku.

Napriek tomu bude prvý deň roka o 53 sekúnd dlhší a 6. januára dokonca o minútu a 19 sekúnd v porovnaní s 22. decembrom - čo vystihuje príslovie "Na Nový rok o kurací krok, na Tri krále o minutu dále". Tempo, akým sa dni predlžujú, sa zvyšuje a 2. februára uplynie od východu po západ slnka až 9 hodín a 32 minút (na Hromnice o hodinu více).

V okamihu zimného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca (rovnobežka zodpovedajúca približne 23 a pol stupňu južnej zemepisnej šírky). V rovine obratníka Kozorožca sa nachádza stred slnečného kotúča. Pozorovateľ, ktorý stojí na tomto mieste, má slnko v čase poludnia presne v nadhlavníku a jeho postava nevrhá tieň. Striedanie ročných období vyplýva zo sklonu zemskej osi 23,5 stupňa.

Aj keď sa od zimného slnovratu začne severná pologuľa prikláňať viac k Slnku, krátke dni a fakt, že je slnko nízko nad obzorom a jeho lúče majú šikmý sklon, podmieňujú chladné počasie. Meteorologická zima trvá už od 1. decembra do konca februára.

Astronomická jar, teda jarná rovnodennosť nastane 20. marca o 4.06 h SEČ.

Pozrite si reportáž z Televíznych novín z 20. 12. 2023 o tom, že prichádza zimný slnovrat a s ním najtemnejšie obdobie roka: