História holenia. Egypťania nemohli mať na tele ani chĺpok, no v stredoveku boli chlpy znakom sily, tvrdí etnologička

Január je už šesť rokov známy ako mesiac, kedy sa ženy neholia. Kampaň s názvom „Januhairy“ vyzýva ženy, aby odložili žiletky. 

Etnologička Katarína Nádaská v Teleráne priblížila históriu holenia. 

Na základe archeologických nálezov sa zistilo, že už v neolite ľudia používali prvé nástroje z pazúrika a lastúr. „Holenie nebolo nejaké komfortné, ale ďalej to dotiahli Egypťania,“ vysvetľuje etnologička. 

Tí sa holili nielen z dôvodu teplého počasia, ale aj náboženských odôvodnení. „Prakticky každý chĺpok na tele bol oholený,“ vraví. Pripomína, že obe pohlavia si holili hlavy a nosili parochne. 

Ženy používali depilačné pasty, ktoré boli vyrobené z medu, citróna, prvkov arzénu. Dnes už vieme, že arzén je zdraviu škodlivý, no v Egypte ho pridávali aj do zubných pást. 

Išlo v podstate o prvú depiláciu. Pastou lepkavej konzistencie si natierali telo, prikladali si naň papyrus, ktorý následne prudko strhli. 

Znak otroctva

V stredoveku zas boli chlpy považované za znak sily, preto sa neholili ani muži, ktorí si nechávali narásť dlhé vlasy a hustú bradu. Krátke vlasy u mužov a u žien boli znakom otroctva. 

S alžbetínskou dobou prišiel trend predĺženého čela. Vtedy si začali ľudia holiť predné vlasy. K tej dobe sa tiež viaže holenie obočia, ktoré si následne lepili myšacími kožúškami. 

Prvá ženská žiletka vznikla až v roku 1915.

Trendy zo západu

Na Slovensku sa s pravidelným holením spájajú 80. až 90. roky 20. storočia. „Začiatkom 90. rokov bádame výraznú zmenu, prišlo to ako módny trend zo západu, kde sa ženy holili podstatne skôr. U nás to až vtedy začalo byť hygienickým štandardom,“ tvrdí Nádaská. 

Podľa nej zhruba pred 10 rokmi prišiel opäť zo Spojených štátov amerických k nám trend naturálneho vzhľadu. 

Aký je význam ochlpenia na ľudskom tele sa dozviete v nasledujúcom videu: