Na čo míňajú slovenskí vysokoškoláci najviac peňazí a odkiaľ ich berú

Školské povinnosti sa o pár dní začnú už aj vysokoškolákom. Čaká ich finančná facka a skok do reality a tak vysokoškolský život môže byť niekedy celkom drsný.

Niektorí vôbec po prvý raz vycestujú desiatky kilometrov od domova a až teraz zostanú odkázaní sami na seba. Okrem zábavy a štúdia sa však musia naučiť aj hospodáriť s peniazmi. Niektorí študenti pocítia prvýkrát reálne náklady na bývanie či stravu.

Podľa prieskumu má vysokoškolák mesačne v priemere k dispozícii asi 270 eur. Najväčšiu časť z nich stále dostáva ako dar. Sponzormi sú rodičia aj starí rodiča.

„Nemožno ich označiť za chudobných, mnohí už k tomu zodpovednejšie pristupujú a mnohí brigádujú. Napríklad štvrtina vysokoškolákov si sporí na vlastné bývanie," tvrdí analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.

Každý ôsmy vysokoškolák si však peniaze bokom neodkladá vôbec. Takmer polovica z tých, ktorí si nesporia, uvádzala ako najčastejší dôvod nedostatočný príjem alebo to, že minú všetky peniaze, ktoré dostanú.

Bankový účet je na vyške už samozrejmosťou. Peniaze sa z neho študentom rozkotúľajú najmä pri platbách za jedlo a ubytovanie. Podľa Buchlákovej vo väčších mestách míňajú vysokoškoláci viac, ale iba 12 percent výdavkov dajú na zábavu.

„Najčastejšie si z bežného účtu hradia náklady na bývanie, internáty, prenájmy. Ak využívajú platobnú kartu, tak je to najčastejšie v obchodoch s potravinami, supermarketoch, ale aj na čerpacích staniciach alebo vo fast foodoch," zdôraznila hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

Sporiť sa najviac darí študentom na strednom Slovensku. Najťažšie si odkladajú tí, čo študujú v Bratislavskom kraji.