Tomáš ochrnul a zrazu ho všade vnímali ako pacienta. Vytvoril preto špeciálne fitnescentrum
Príbehy troch mladých mužov, ktorých vám ukážeme v reportáži Reflexu, dokazujú, že aj tie najväčšie prekážky možno prekonať a zaradiť sa späť do bežného života.
Prečítajte si tiež:
Oprel sa o zábradlie
Je to úplne iný život, hovorí Tomáš. „Naučilo ma to pozerať sa na veci inak,“ tvrdí.
V lete 2019 bol u kamaráta, kde sa oprel o zábradlie. To sa však zlomilo a Tomáš spadol zo štyroch metrov na chrbát. Roztrieštil sa mu jeden stavec a malý úlomok sa oprel o miechu. Ochrnul.
Nevzdal sa práce
Jozef je na vozíku od svojich 22 rokov. Nechcel, aby sa jeho život skončil medzi štyrmi stenami. Vraví, že jedno ráno išiel do práce a domov sa vrátil o pol roka z nemocnice.
„Tento náš domček sme stavali my. Je to také moje dielo. Keď sem niekto príde, všetci pozerajú, čo tu vlastne robím. Ja som tu, mudrujem a ukazujem, čo viem. Je to krásny pocit, keď človek na vozíku niekam príde a dokáže viac ako niektorí zdraví ľudia,“ hovorí.
Prečítajte si tiež:
Veril, že sa to zmení
Radovan si pri nehode zlomil dva stavce. Jeden krčný a jeden driekový. Úlomok sa oprel o miechu a on ochrnul.
„Ja som žil v takom presvedčení, v takom sne, že sa to vyrieši. Bol som presvedčený, že budem chodiť,“ hovorí Radovan.
Prečítajte si tiež:
Špeciálne fitnescentrum
Všetci traja chceli po ťažkých rehabilitáciách na sebe ďalej pracovať.
„Všade, kam som prišiel, som bol pacientom,“ hovorí Tomáš. On už chcel byť normálnym človekom ako predtým. „Ja som spadol na chrbát, nie na hlavu,“ vraví.
Tomáš sa rozhodol, že hoci je na invalidnom vozíku, bude pomáhať ľuďom so zdravotným hendikepom.
Preto vzniklo jeho centrum, ktoré sa podobá na bežné fitnescentrum, aj keď ide o to neurorehabilitáciu.
Tu sa nikto nevzdáva a všetci vrátane Jozefa a Radovana sa tam cítia ako vo svojom druhom domove.
