Spanie pod hviezdami a kúpanie v horských potokoch. Ľuboš prešiel najťažší úsek cesty Via Alpinia

Ľuboš hranice krajín prekročil až 44-krát. Kráčal takmer štyri mesiace a prešiel vyše 2 800 kilometrov. Štartoval z talianskej Muggie a cesta sa preňho skončila v Monaku.

Vedel, že ho čaká náročná trasa, a preto nenechal nič na náhodu. Pred cestou poctivo trénoval v Malých Karpatoch.

Minimalizmus ako základ

Pri balení musel úporne premýšľať nad tým, čo všetko bude potrebovať.

„Vedel som, že si so sebou musím zobrať iba tie najnutnejšie veci, a to bol stan, karimatka a oblečenie,“ hovorí.

Ani hygieny si nemohol pribaliť veľa, pretože išlo o váhu navyše, ktorú by niesol na chrbte. Zobral si len uterák, zubnú kefku a pastu.

„Umýval som sa len v ľadovej vode, to bola moja jediná možnosť. Proste potoky a horské jazerá,“ spomína.

Jedol vlastné sušené jedlo, najmä mäso, ktoré si pred cestou sám doma pripravil. „To mi potom posielali v balíkoch,“ dopĺňa.

Päťdesiatka v Slovinsku a žiadny stres

Zdravotné ťažkosti ho stretli hneď na začiatku cesty, keď sa mu zapálili šľachy na nohách. Na tri dni preto zakotvil v Slovinsku, kde skromne oslávil svoju päťdesiatku.

Prespával hlavne v stane. „To som si na ceste užíval najviac, spojenie s prírodou,“ opisuje.

Hovorí, že sa niesla v duchu hesla „žiadny stres.“ Bola vraj o radosti a nie o trápení. „Pršalo týždeň v kuse. No a čo?!“ hovorí Ľuboš s úsmevom.

Jeho dobrodružná výprava skončila zápisom do zlatej knihy Via Alpinia. Je prvým Slovákom, ktorý prešiel jej najťažšiu červenú trasu.

„Cesta mi dala úplne iný pohľad na svet a na to, na čom naozaj záleží,“ uzatvára.