Nakupovanie v sekáčoch nie je žiadna hanba. Slováci ich obľubujú čoraz viac
Kedysi z nich bolo cítiť naftalín. Šaty na stojanoch boli neprehľadne usporiadané, mnohé vyťahané, roztrhané či značne obnosené. Aj dnes ešte nájdete podobné secondhandové obchody. Čoraz viac je ale takých, ktoré sú voňané a ponúkajú prvotriedne oblečenie z druhej ruky za zlomkovú cenu.
„Slováci nakupujú v secondhande. Stretávame sa s tým, že čoraz častejšie,“ hovorí spolumajiteľka sekáča Katarína Hutyrová.
Najväčším lákadlom sú pre zákazníkov jedinečné kúsky.
Svoje obľúbené sekáče má aj módna blogerka Jana Tomas. Najradšej v nich nakupuje kabáty a saká. Našla tam vlnený kabát za 3,50 eur, ale aj kožený kabát za 80 eur. „Je to stále oveľa menej než stojí tento kabát v obchodoch. Nemá žiadne známky nosenia,“ poznamenala blogerka na margo drahšieho kúsku.
Prečítajte si tiež:
Nielen dovoz
Mnohé veľké siete secondhandov privážajú tovar z Veľkej Británie, Nemecka či Škandinávie. Niektoré sekáča ponúkajú aj tovar od vlastných zákazníkov.
„Nájdeme tam aj oblečenie, ktoré môže byť vo veľmi vysokej kvalite,“ podotkla blogerka.
Okrem oblečenia ponúkajú sekáče aj obuv z druhej ruky.
Prečítajte si tiež:
Šetrenie peňazí i životného prostredia
Ďalšími aspektmi nákupov v secondhadnoch sú ekonomické a ekologické dôvody. Priemysel rýchlej módy je jedným z najväčších znečisťovateľov životného prostredia už dlhodobo.
„Fast fashion značky majú 52 sezón. To znamená, že každý týždeň a pár dní prichádzajú nové kolekcie. Podľa posledných štatistík bolo celosvetovo vyrobených medzi 80 až 100 miliárd kusov oblečenia, z ktorých 60 percent končí ako nepoužité,“ vysvetľuje Hutyrová.
Podľa jej slov je smutným príkladom púšť Atacama v Čile, kde toto šatstvo končí.
„Bolo by fajn, keby ľudia vnímali to, že je trendy nosiť niečo, vďaka čomu šetria planétu,“ dodala na záver blogerka Jana Tomas.
