Spoločne sa hýbu a vytvárajú priateľstvá. Centrum v Bratislave umožňuje seniorom predĺžiť si aktívnu starobu
Pravidelný pohyb vraj dokáže predĺžiť aktívnu starobu o viac ako desať rokov. Vedia to aj seniori, ktorí sa dennodenne stretávajú v bratislavskom Centre aktívneho starnutia. Ide o jeden z projektov, ktorý vznikol vďaka eurofondom. Práve oblasť sociálnych vecí tvorí veľkú časť finančnej pomoci, ktorá k nám z Európskej únie smeruje.
V Centre aktívneho starnutia FTVŠ Univerzity Komenského pracujú tréneri, fyzioterapeuti aj lekári. „Je to prvé kompetenčné centrum pre pohybovú aktivitu, prevenciu a podporu zdravia seniorov,“ priblížila vedúca centra Veronika Tirpáková.
Pracujú tam na predĺžení aktívnej fázy života svojich klientov. „Ak máme dvoch ľudí, ktorí sa dožijú 85 rokov, a jeden z nich sa hýbe a robí niečo pre svoje zdravie, z hľadiska pohybovej aktivity si to vie predĺžiť až do posledných rokov svojho života a vie fungovať samostatne. A niekto, kto sa pohybovej aktivite až toľko nevenoval, možno nemal ideálnu životosprávu, v horšom prípade skončí na posledných 10 až 15 rokov aj na lôžku,“ podotkol tréner Mikuláš Varjan.
Klienti, ktorí centrum navštevujú dlhodobo, sa už medzi sebou dobre poznajú. Vytvárajú si priateľstvá a vykonávajú spoločné aktivity aj mimo neho. „Máme fantastickú skupinu. Aj ten socializačný faktor je veľmi dôležitý. Chodím sem rada a už máme stálu partiu, takže sa už teším na ďalší turnus,“ vraví jedna z klientok.
Ide o projekt cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom. „Pointou je, že služby môžu využívať aj rakúski seniori z prihraničných obcí,“ hovorí Tirpáková. Rozpočet na centrum bol vyše tri milióny eur, z toho 85 percent preplatila Európska únia.
Prečítajte si tiež:
Knihári využívajú eurofondy tiež
Eurofondy pomohli vybudovať nielen centrum pre seniorov, ale využíva ich aj knihárska dielňa v Trnave. Rodina Mikuláša Hanzlíka kedysi vlastnila umelecké knihárstvo v Česku, ktoré však zoštátnili. „Keď sa znárodňovalo, tak čo sa dalo schovať, to schovali. Zakopali to a zachránili. No a ja som to zdedil,“ hovorí.
Tieto veci uňho boli schované 20 rokov v škatuli, kým ich neobjavila jeho nevesta. Začali s nimi tvoriť výrobky z kože. Kazeta od neho sa dostala aj do rúk pápeža. V jeho knihárstve dnes dokážu vdýchnuť život aj starým dotrhaným knihám, ktoré by inak zrejme skončili v zbere.
Na svoju činnosť môžu čerpať finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu. „Zo všetkých nákladov to vykryje malé percento, ale určite sa to oplatí a je to pomoc,“ tvrdí Michaela Kudláčová, administratívna pracovníčka knihárstva.
