Na Slovensku sa otvára téma práva voliť od šestnástich. Aké sú skúsenosti iných krajín?

Europarlament už pred dvomi rokmi povedal, že poslancov môžu voliť aj mladí od 16 rokov. Rozhodnutie je však na členských štátoch. Tak sa pozrime na to, kde sú takto odvážni.

Šesť krajín EÚ

Vekovú hranicu zatiaľ znížili v šiestich krajinách Európskej únie. V susednom Rakúsku volia šestnásťroční už od roku 2007. A to dokonca aj v národných a komunálnych voľbách.

V Nemecku mladí tiež rozhodujú. Volia si európskych a komunálnych poslancov. Hlas v eurovoľbách majú aj šestnásťroční v Belgicku, na Malte a sedemnásťroční v Grécku. Najnovšie znížilo vek voličov aj Estónsko.

Rovnako ako dospelí 

U nás sa zatiaľ téma len otvára. Sú tu obavy, či sú mladí v tomto veku dostatočne zrelí a informovaní.

Podľa tých, čo diskusiu otvárajú, sú mnohí mladí rovnako pripravení ísť k urnám ako dospelí. A manipulácie sa neobávajú.

„To prebieha aj u dospelej populácie. Rovnako tí ľudia nechodia pripravení k voľbám. To vidíme aj z prieskumov, že koľko ľudí sa rozhodne až vo volebnej miestnosti,“ vraví riaditeľ kancelárie Rady mládeže Slovenska Juraj Lizák.

Potreby mladých

Ak by sme znížili vek voličov, mladí sa budú viac zapájať do politického diania a skôr si vytvoria návyk zúčastňovať sa volieb.

„Tá veková skupina starších voličov prevažuje, a to sa potom odráža aj v ponuke a v komunikácii politických strán. Potreby mladých ľudí nie sú zastúpené. A malo by to byť spoločným záujmom, aby sme ich zahrnuli do rozhodovania,“ hovorí Andrea Settey Hajdúchová z iniciatívy Dajme deťom hlas.

Skúsenosti z krajín, v ktorých už šestnásťroční volia sú pozitívne. Mladí k urnám pristupujú zodpovedne.

Ak by šestnásťroční Slováci išli voliť teraz, bolo by ich asi 100-tisíc. Ak odrátame percentuálnu neúčasť, dostali by sme 20-tisíc aktívnych voličov. Podľa Juraja Lizáka by toto číslo nemalo reálny vplyv na výsledok volieb.