Porovnanie celoročného zimného a letného času: Pozrite si, ako by sa zmenil váš deň
Všetko nájdete v prehľadných tabuľkách.
Debatu o konci striedania času vystriedala ešte búrlivejšia debata, aký čas by sme si mali ponechať. Okrem ľudí na sociálnych sieťach k tejto téme zaujali predbežné stanovisko aj kompetentní.
Podľa ministerstva práce, ktoré malo na starosti zhromaždiť názory aj iných ministerstiev, predbežne pracuje s verziou celoročného zimného času. Paradoxom je, že samotný minister práce Ján Richter je zástancom toho letného.
V spoločnosti sa prelínajú opozitné názory, čo by sa vlastne s prijatím jedného alebo druhého času zmenilo. Preto sme sa pozreli na východy a západy slnka v Bratislave a v Košiciach počas najkratších, resp. najdlhších dní v roku.
Celoročne zimný čas
Ak by sme začali používať celoročne zimný čas, tak by sa zmena týkala siedmich mesiacov v roku (od konca marca až do konca októbra) a bola by najvypuklejšia počas najdlhších dní.
Na východe by slnko vyšlo už o 3.30 h a zapadalo pred ôsmou hodinou večer. Na západe krajiny je všetko posunuté približne o 20 minúť neskôr.
Pozn.: Za súčasných podmienok by slnko vyšlo o 4.30 h a zapadlo pred deviatou večer
Celoročne letný čas
Naopak, ak by sme počas celého roka používali letný čas, tak by sa zmena týkala len piatich mesiacov (od konca októbra až do konca marca). Táto zmena by zas bola najvypuklejšia počas najkratších dní.
Na východe by slnko vychádzalo tesne pred pol deviatou a zapadalo asi o trištvrte na päť. Na západe je východ slnka posunutý o viac ako desať minúť a západ takmer o dvadsať minút.
Pozn.: Za súčasných podmienok by slnko vyšlo približne o pol ôsmej ráno a zapadlo už pred štvrtou.
Ktorý čas je teda praktickejší? Klimatológ Pavol Faško hovorí, že letný. „Napríklad teraz, 23. októbra, by v zimnom čase bola už o 17 hodine tma. Kedy je denné svetlo výhodnejšie, ráno o 6. alebo večer o 17?" uzavrel Faško.
