Lucia Janičová ako prvá Slovenka vystúpila na Everest. Opísala nám pocity po historickom úspechu

Mráz, vietor aj slzy. Tak sa Lucia Janičová hlásila z vrcholu najvyššej hory sveta. „Samotné posledné kroky k vrcholu boli neskutočne euforické, je to ťažko opísať,“ spomína na výstup horolezkyňa.

Na vrchole boli iba pár minút

Tesne pod vrcholom sa však začali vynárať otázniky. „Na Hillary Step som sa zoči-voči stretla so smrťou a to bolo niečo, čo stále spracovávam. Počasie bolo naozaj otázne. Nebol to moment, keď som zvažovala - poďme dole. Zvažovala som, či je bezpečné pokračovať ďalej,“ opisuje.

Našu horolezeckú históriu prepísala na Deň matiek. Ako prvá žena zo Slovenska dosiahla vrchol Everestu. „Pocit eufórie bol neskutočný. Na druhej strane bola zase logika, ktorá hovorí pozor, nepripúšťaj si príliš veľa emócií, musíš konať, si iba v polovici,“ podotýka Lucia Janičová.

Vo výške 8 848 metrov strávili iba pár minút. „Urobili sme zopár fotiek a bežali sme dole. Zo začiatku som bola strašne sústredená na každý krok, neurobiť chybu. Ten pocit byť v zóne smrti je vau, neopísateľný,“ vraví.

„Čím nižšie sme schádzali, tým viac som si užívala zlaňovania. Ten zostup som si vychutnala,“ pokračuje.

Pomohol aj talizman od dcéry

Sila, odvaha, skúsenosti aj kontrola mysle. Náročná expedícia jej dala veľa. „Naučila som sa regulovať negatívne myšlienky. Mala som osem hodín ťažkých, keď ma premáhali a chceli mi povedať, že je to príliš náročné. Ja som to posielala preč. Bola to taká bitka myšlienok a vyhrali tie pozitívne,“ hovorí horolezkyňa a vedkyňa.

So sebou mala aj talizman od deväťročnej dcéry. „Keď mi bolo ťažšie, naozaj som sa toho náhrdelníka a hlavne mušličky od Adelky dotkla,“ priznáva.

A dcéra ju doma vítala slovami: „Ja som vedela, že to dokážeš.“